Česko-francúzsky politológ Jacques Rupnik pri hodnotení povolebnej situácie po nedávnych českých voľbách v relácii Otázky Václava Moravca na ČT hovoril o rozklade tradičného systému ľavice a pravice v mnohých krajinách Európy. Vravel, že reakciou voličov na rezignáciu autentického formulovania a presadzovania hodnotovej ľavicovej a pravicovej politiky je rozmach netradičných strán typu protestného hnutia Pepe Grilla v Taliansku, VV a ANO2011 v ČR alebo Smeru na Slovensku. Posmešne sa pýtal, začo ANO a kam Smer. Dodal, že Smer si neskôr pripojil k sebe značku sociálna demokracia. Je strana Smer sociálnou demokraciou?
Vláda Smeru-SD dochádza k zlomu svojho vládnutia: úspešne prebehli „hodnotiace“ krajské voľby, vláda predkladá svoj druhý kľúčový rozpočet a Smer-SD bude musieť vybrať prezidentského kandidáta. Buď ním bude Robert Fico, ktorý bude mať veľké šance zvíťaziť, ale tým sa celkom relatívne mladý politik vzdá priamej politickej zodpovednosti za stav krajiny vzišlej z parlamentných volieb 2012 a Smer výrazne oslabí (na potešenie pravice), alebo kariérny diplomat a teraz minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý obetuje svoju diplomatickú kariéru v relatívne mladom veku za prezidentskú funkciu. Iných kandidátov, osobnosti zatiaľ Smer neponúka. Na to, že má ísť o silnú stranu zastrešujúcu celú ľavicu na Slovensku, je to trochu biedne.
Mohli by sme charakterizovať nejakým spôsobom politiku Smeru? Povedať v budúcnosti: to bola doba vlády Smeru. Presadzuje Smer koncepčnú sociálno-demokratickú politiku? Mal Smer naformulovanú nejakú politiku? Frázy, komentáre a slovné „omáčky“ nie sú politikou! Čo je charakteristické pre Smer? Presadzuje Smer politiku alebo robí ad hoc opatrenia v jednotlivých oblastiach?
Prvý rys vlády Smeru spočíva v úspešnom riešení krízy verejných financií. Opozícia a novinári predpokladali ich opatreniam rýchly krach. Vláda Smeru začala hneď po nástupe robiť takú finančnú politiku, aby nerozladila trojhlavého draka – finančné trhy, a nedovolila mu zruinovať slovenskú ekonomiku (trojhlavý drak sám spôsobil celosvetovú krízu, nič sa mu nestalo a teraz organizuje trestné výpravy). MF sa darí zabrzdiť a potlačiť rozmach daňových podvodov, tým napĺňať príjmy do verejných rozpočtov a vyhnúť sa šetreniu prostredníctvom prepúšťania zamestnancov. Minulý rok vláda zvýšila mierne daňové zaťaženia, ale teraz už sľubuje ich opätovné zníženie. Zvláštna ľavicovosť? Prečo? Pretože Smer nemal dlhodobo vypracovanú žiadnu koncepčnú daňovú politiku a iba surfuje po náladách veľkopodnikateľov, médií a verejnej mienky. Nedokáže tak naformulovať reformu príliš byrokratického a komplikovaného systému zdaňovania na Slovensku s ťažiskom na zdanenie práce (miezd zamestnancov). Dane sú pritom na Slovensku nízke. Znižuje ich aj množstvo položiek započítavaných podnikateľmi do účtovníctva. Tie majú vo veľkej miere charakter súkromnej spotreby. Znižuje sa tak daňový základ a neplatí sa DPH z mnohých tovarov (napr. drahé luxusné autá). To nie je hodnotová politika, ale prijímanie opatrení podľa situácie, takže nevieme, čo čakať od ministerstva financií za jeden dva roky. Úradníci MF tak určujú politiku Smeru, pretože politici Smeru ju nemajú.
Jednou z veľkých výziev ľavice je zníženie miery nezamestnanosti Vláda síce prijíma mnohé opatrenia na zníženie nezamestnanosti, ale ad hoc, pretože Smer nemal a nemá hodnotovú politiku a zmysluplné ciele. Keby napríklad mal, musel by ju pred voľbami obhajovať pred novinármi a odlíšiť sa od pravice. Dokázali by takú politiku politici Smeru vyargumentovať v neoliberálnom prostredí slovenských masmédií? Myslím, že nie, pretože nemajú nato širšie a hlbšie vedomosti. Preto je lepšie prijímať opatrenia. Výsledok je, že miera nezamestnanosti neklesá. Dôvodom je, že sa nezvyšuje zamestnanosť, a to preto, lebo ponímanie trhu práce je na Slovensku úplne pomýlené (písal som o tom v predošlých článkoch). Nefungujú inštitúcie, zamestnávatelia pristupujú k človeku ako k tovaru, pohŕdajú obyčajným človekom. Na Slovensku nepanuje atmosféra, že práca je nástrojom fungovania spoločnosti. Zamestnanie sa chápe ako dar zamestnávateľa niekomu podradnému. Posledné opatrenia na zavedenie povinných prác majú ultrapravicový charakter, priečia sa základným občianskym a sociálnym právam v civilizovanom svete a ani naša neoliberálna pravica by si ich nedovolila zaviesť.
Ďalšia veľká vec, s ktorou Smer išiel do vlády, bolo zavedenie jednej zdravotnej poisťovne. Systém v zdravotníctve, ktorý teraz funguje, je zlý, neefektívny a voči občanom nespravodlivý. Zmena je nevyhnutná! Politici nedôsledne a slabo vysvetľujú, prečo je náš systém neefektívny a v Európe neobvyklý, naklonený biznisu, nie zdraviu. Lenže realizácia projektu mešká. Jedným z dôvodov je, že ministerka zdravotníctva je nevýrazná. Politiku MZ riadi premiér. Ministerku zdravotníctva Smer vybral nie zo svojich radov, ale z komerčného sektora. Nemá ľudí? Fámy, či ministerku zdravotníctva riadi niekto z úzadia, napr. nemenovaný ústavný činiteľ, nechajme bokom. Druhý dôvod je hlbší: právnik Fico (samozrejme po podrobných analýzach s kolegami) sa ešte za svojej prvej vlády pustil do sporu s holandským investorom o právo na zisk súkromnej poisťovne (Union) vo verejnom zdravotnom poistení (10 %!, v Holandsku 1 %, inde v EÚ nič!). (Naša pravica, ktorá tento nehumánny systém zaviedla, by mala niesť zodpovednosť!) Investorov bránia rôzne zmluvy o ochrane investícii. Spory riešia rôzne medzinárodné arbitráže súkromno-verejného charakteru. Menšie štáty spory s veľkými nadnárodnými investormi prehrávajú. Argentína prehrala spory s nadnárodnými energetickými a vodárenskými spoločnosťami a musí platiť viac než miliardu dolárov. Zažalovala ju tiež španielska ropná spoločnosť za vyvlastnenie podielu v pološtátnej firme na medzinárodnú arbitráž spadajúcu pod Svetovú banku. Austrália prehrala spor s tabakovou spoločnosťou Philip Morris. Rusko alebo Čína môžu podobné spory ignorovať. O politike štátu, jeho suverenite a o práve občanov zvoliť si suverénne a demokraticky systém rozhodujú medzinárodné arbitráže! Možno sa mala prijať sofistikovanejšia stratégia: zrušiť en bloc celý systém zdravotníctva a nahradiť ho novým, či už financovaný štátom prostredníctvom daní alebo zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu.
Ďalším charakteristickým rysom vlády Smeru je reforma štátnej správy. Reforma tiež nebola politikou Smeru, ale stala sa opatrením, keď Smer vytvoril vládu. Zdá sa, že reforma vychádza v ústrety občanom. Verme, že jej realizácia sa zdarí. Od dnešných dní k nej pribúda reforma krajov. Na diskusiu o ich budúcnosti sa čakalo do súčasných volieb. Účasť podľa predpokladov bola nízka, kraje neplnia funkcie. Reforma je nutná. Ako? Smer má politiku troch krajov. Opozícia nesúhlasí. Premiér veľmi správne nabáda k širokej zhode na zmene systému, pretože inak to spoločnosť neprijme. Premiér odmieta presadzovanie zmeny systému silou parlamentnej väčšiny a pripomína nezdar dôchodkovej reformy. Pravdepodobne opozícia odmietne návrhy Smeru, ten nepôjde do vlastnej reformy a zostane súčasný nefunkčný systém krajov, nepochopený a odmietaný občanmi.
Jediná oblasť, kde formulovanie dlhodobej politiky nemalo zmysel, je školstvo. Školstvo sa veľmi dynamicky vyvíja v závislosti od procesu zmeny technológií a procesu globalizácie. Týka sa to obsahu vedomostí a prístupu k vyučovaniu na základných, stredných ako aj vysokých školách. Vysoké školy úplne stratili bývalú funkciu vzdelávacej inštitúcie a stali podnikmi na výrobu tovarov pre pracovný trh. Čo sa nedá predať – rôzne humanitné odbory –, odrežme a čo sa dá, spoplatnime. Je to medzinárodný trend, nie slovenské špecifikum: ťažko robiť niečo odlišné. Politici by mohli ale tlačiť na zamestnávateľov a na štátnu a verejnú správu a požadovať zmäkčenie zbytočného vyžadovania vysokoškolských magisterských titulov. Je to naša špecifickosť! Je to drahé a bráni zamestnávaniu. V základnom a strednom školstve v turbulentnej dobe sa mení často prístup: najprv sa preferovala výučba jazykov (ako sú potrebné; pritom polovica žiakov nemá nárok na výučbu modernej Lingua Franca angličtiny, ale musí sa učiť po nemecky; jazyk nepomôže, keď je zlý odborník) a zistili sme, že v matematike zaostávame. Keď má dôjsť k logickej náprave, mnohí bránia výučbu jazykov. Je to logické: na Slovensku nemáme vôbec žiadne vlastné jazykové učebnice, iba zahraničné – pre mnohých dobrý biznis! Čo kvári školstvo, je byrokracia, dupľovanie práce a podobne. Keď minister podniká kroky na nápravu, médiá ho kritizujú. Vytrvá? Po nástupe k moci Smer začal presadzovať harmonizáciu otvárania študijných odborov a požiadaviek trhu práce. Dovtedy o tom netušil! Čo sa doteraz urobilo, ako by to malo konkrétne vypadať? Z rezortu teraz prichádza hrozba, že schváli prevod príjmov z hazardu a herní (TIPOS) na financovanie súkromných futbalových a hokejových klubov akože na podporu športu. Ľavica…? Akú tvár má školstvo pod Smerom? Ako sa rozvinie šport na Slovensku pod Smerom?
Asi jedinú politiku, ktorú Robert Fico dlhodobo presadzuje, je dosah štátu na riadenie strategických podnikov. Vláde sa podarilo získať SPP. Na druhej strane, slovenskú ekonomiku zaťažujú nadpriemerné ceny elektriny, ktoré presahujú ceny v bohatých západných krajinách, o USA ani nehovoriac. To je hlavný problém „nákladovosti“ podnikania, nie daňové zaťaženie a pracovné právo. Smer politiku opäť nemá. Politiku vypracovávajú úradníci ministerstva hospodárstva, ktorí sú zvyknutí vypracovať politiku pre každú vládu. Vláda teraz prijíma opatrenia cez ÚRSO (spolu s MH vinník situácie!), ale nevieme, či zaberú. Politici Smeru žiadnu politiku v energetike nemajú… (Abstrahujem od fám, že tieto oblasti de facto riadia z úzadia oligarchovia Smeru). Sociálnym demokratom vysoké ceny elektriny nevadia? Parlamentní politici sú spokojní.
Akú kultúrna politiku má Smer? Ministerstvo kultúry vypracováva koncepcie, robí opatrenia na zlepšenie stavu a konzultuje ich s odbornou verejnosťou… Nie je kultúra vec verejná? Ľavičiarov v oblasti kultúry je habadej, lenže…
Ekologická politika alebo politika v občianskych právach…?
Čo bytová politika a právo človeka na bývanie? Nájomné byty verejného alebo súkromného charakteru na Slovensku neexistujú.
Čo výška miezd v štátnej a verejnej správe a tvorba širokej strednej vrstvy ako piliera stabilnej spoločnosti? Čo dávky v hmotnej núdzi ako almužna?
Smer nemá žiadnu zahraničnú politiku. Možno eurofondovú. Čo máme z eurofondov: aquaparky a zábavné parky; železnice, ktoré mali urýchliť vlaky; donekonečna nedokončené diaľnice; sociálne zariadenia, ktoré ale nie sú sociálne… A hlavne, zainteresovaní hovoria, že z eurofondov (z peňazí daňových poplatníkov krajín Dánska, Holandska atď.) odchádza 50 % na korupciu pre sprostredkovateľov. To je asi ten dôvod pre eurofondy. O tom, že Smer nemá zahraničnú politiku, hovorí aj fakt, že Smer za ministra ZV zvolil kariérneho diplomata a nie vlastného politika. Nikomu na zahraničnej politike nezáleží? Avšak post ministra ZV by pokojne mohol zastávať nemenovaný europoslanec, dlhodobý ľavicový politik a zakladajúci člen Smeru. Medzi ľavičiarmi je veľa odborníkov na medzinárodnú politiku, ale nie sú pozývaní a využívaní.
Nie je to o tom, ako sa mediálne rozvádza, že Smer nemá ľudí, ale o tom, že manažment Smeru im bráni podieľať sa na vytváraní a realizácii politiky. Ľudia nie sú pripúšťaní k moci. Dnes kto nemá peniaze, akoby v minulosti nemal stranícku knižku. Múdri ľudia a politickí talentovaní nie sú tí, ktoré majú peniaze a manažérske posty – to možno platí v advokácii a práve –, ale tí, ktorí majú vedomosti (to nie sú tituly), strategické myslenie, vedia osloviť ľudí a mať im čo autentické ponúknuť. Manažment Smeru dal v poslednom čase šancu len jednému talentu. Ten sa dostal náhodou do parlamentu. Ako oživil autentickú hodnotovú politiku (nie personálne obviňovania) v ňom a pomimo, poznajú čitatelia týchto stránok veľmi dobre.
Smer v minulosti pospájal menšie ľavicové strany pod svoje krídla s cieľom netrieštiť ľavicové sily. Zdalo sa, že je to výborný ťah. Dnes sú všetky ľavicové strany a značky doslova obsadené – sprivatizované –, a Smer nemá konkurenciu v ľavicovom spektre. Na novú stranu treba podpisy, peniaze a vytvoriť štruktúry. Ľavicová politika tak trpí „privatizáciou“ a nedostatkom konkurencie, čo smeruje pôvodne stredový Smer v mnohých bodoch napravo od ľavice. Smer nemá ani frakcie ako každá veľká strana!! Pomohlo by vytvorenie novej menšej ľavicovej strany alebo posun niektorej pravicovej strany z neoliberálnej pozície na kresťansko-sociálnu. Výzva pre KDH (ich voliči by to privítali). Ak by časť agendy prebralo Smeru „kresťansko-sociálne hnutie“, musel by sa posunúť doľava alebo menšia ľavicová strana by mu vzala hlasy a možná vláda by bola autenticky ľavicová s prepracovanou hodnotovou politikou a cieľmi, nie stredová stavajúca na dočasných opatreniach namiesto na autentickej politike.
