Jednou z príčin pádu Moravčíkovej vlády v roku 1994 bolo aj nedostatočné vysvetľovanie jej krokov občanom. Kabinet zanedbal medializáciu príčin nepopulárnych opatrení a v konečnom dôsledku na to doplatil. Zdá sa, že súčasná vládna koalícia má podobné problémy. Vláda absolútne nezvláda komunikáciu s vlastnými občanmi, čo sa prejavilo v plnej nahote počas vzrušenej vnútropolitickej rozpravy o situácii v Kosove. Predstavitelia súčasnej vládnej moci pri svojich krokoch neospravedlniteľne ignorovali verejnú mienku a odvolávali sa na štátne záujmy SR. Každej vláde sa však môže stať osudnou ústretovosť voči zahraničiu na úkor vlastných občanov. Ak si zájdeme po príklad za oceán, v Spojených štátoch sa určitá línia presadzuje len do chvíle, kým má oporu v mienke obyvateľstva. Kauza Lewinská by sa pre Billa Clintona stala osudnou, ak by nemal na svojej strane nálady občanov. Slovenskej vládnej koalícii však neprekáža, že väčšina jej voličov neschvaľuje povolenie preletov lietadiel NATO nad naším územím. Nejde však len o Kosovo.
Túto vládu môže položiť na lopatky skutočnosť, že proti nej nestojí štandardná opozícia. Tento stav vedie vládny štvorlístok k preceňovaniu vlastnej moci, k prílišnému sebavedomiu a niekedy aj k zbytočnej démonizácii protivníka. Všetci vieme, čo za uplynulé obdobie napáchal mečiarizmus. No s týmto vedomím, s touto morálnou prevahou si vláda nevystačí. Občas mám dojem, akoby koalícia ani nevnímala, čo hovorí opozícia, akoby pri každom prejave politika z radov HZDS či SNS mechanicky spúšťala protiofenzívu. Zabúda sa na to, že ľudí nemožno považovať za slepých a hluchých hlupákov, že v situácii, keď sa zdražuje všetko a nevidno tomu koniec, sú daňoví poplatníci ochotní uveriť akejkoľvek demagógii stavajúcej sa na ich stranu. Opozícia účinne využíva svoju zbraň a zo strany koalície s ňou neprebieha kvalifikovaná polemika, ale iba akési posmešné naťahovanie sa, škandalizujúca a často aj urážajúca hádka bez racionálnych argumentov. Ak sa koalícia nenaučí považovať opozíciu za legitímneho oponenta a neodbremení politický boj od niekedy paranoického podozrievania, jej voličská základňa čoskoro prestane vnímať vlastné historické skúsenosti a sústredí sa na plošný popis situácie zo strany HZDS či SNS.
Varujem pred týmto stavom v čase, keď ešte neprepukla sociálna búrka, keď ešte volič uprednostňuje morálku moci pred hľadaním útechy. Vláda musí nájsť cestu k vlastnému ľudu a byť mu neustále v týchto ťažkých chvíľach nablízku. Akékoľvek bagatelizovanie našich problémov sa môže stať osudným najmä pre ľavicu, ktorá môže pri sociálnych otrasoch stratiť najviac. Demagogický sociálny nacionalizmus nikdy nemožno poraziť jeho ignorovaním, či plytkým zosmiešňovaním. Netreba zabúdať, že demokracia by ďalší návrat mečiarizmu už neprežila.
