Staré pravidlo, ktorého porušenie priviedlo už mnohých trénerov aj „bafuňárov“ k trpkému poznaniu a k neskorej ľútosti. Prvá olympijská medaila z Pekingu je pre Slovensko fakt obrovským úspechom. Uzavrela historický oblúk troch dekád šťastného príbehu – od olympijskej kvalifikácie v Sheffielde (keď slovenský hokej musel v roku 1993 začať krok za krokom stúpať na výslnie z hlbokého suterénu C-kategórie IIHF – až po najcennejšiu trofej každého športovca. V osobe Miroslava Šatana sa čerstvý olympijský úspech prepojil so štyrmi medailami slovenských hokejistov zo seniorských svetových šampionátov. Šatan bol osobne a osobnostne „pri tom“ od samého začiatku, keď mu Julo Šupler na bojnickom zraze (ako 17-ročnému talentovanému juniorovi) daroval úžasnú šancu. Ak chce niekto tento bronzový kov spochybniť a umenšovať jeho význam (najmä po hre, ktorú slovenské „mladé pušky“ pred celým svetom na ZOH 2022 predviedli), má všetky symptómy duševného maloroľníka… To, že si hlavu úspešného symbolu nášho hokeja, ozdobenú vavrínom, želajú niektoré kluby priniesť na striebornom podnose štátnemu tajomníkovi MŠVVaŠ SR Ivanovi Husárovi (SaS), naznačuje skôr politickú motiváciu…
Povolaný neznamená vyvolený…
Viditeľným odporcom a Šatanovým mediálnym oponentom je riaditeľ popradského hokeja Ľudovít Jurinyi, ktorého misiou je vraj „spojiť hokejové hnutie do jedného tímu“(Nový čas, 11. 3. 2022). Pritom ho rozbíja! Úplne podľa rovnakého scenára, ako bol palácový prevrat proti bývalému šéfovi Igorovi Nemečkovi v roku 2016. Vtedy do útoku proti dlhoročnému odchovancovi hokejového športu zatrúbil chlapec zo zlatej generácie našich hokejistov – Richard Lintner. Bez akademického vzdelania, s absenciou akýchkoľvek riadiacich skúseností a schopností (okrem volantu luxusného auta). Spartakovským povstaním proti „Širokého ľuďom“ sa ostrým mečom jazyka presekal až k postu šéfa marketingovej agentúry Pro-Hokej (riadiaci orgán hokejovej extraligy). Ak by „Citrón“ dodnes nemal vo verejnoprávnej RTVS diskusno-zábavnú reláciu, verejnosť by si pamätala iba to, že za šesť a pol mesiaca vo funkcii „služobníka“ slovenského hokeja mu bankový účet narástol o 38 790,59 € (Plus jeden deň, 26. 2. 2016). Nepoznám Jurinyiho, no v jeho družine vidím také mená ako Miloš Radosa (Dukla Trenčín) či Miroslav Kováčik (HC Nitra). A to sú chlapíci, ktorí k slovenskému hokeju majú nielen vzťah, no jeho podstata im koluje priamo v žilách. Oni so svojou podnikateľskou skúsenosťou musia predsa chápať marketingovú hodnotu značky aj význam a cenu loga. Tým je v hokejovom hnutí tvár aj kariérna bilancia „Šarkiho“, nie Jurinyi, ktorý chce vraj: „Šatanovi otvoriť oči“ (sport.aktuality.sk, 17. 3. 2022). Snaha zhodiť šéfa zväzu neunikla reprezentačnému trénerovi Craigovi Ramsaymu, ktorý sa vyjadril jasne. „Miroslav Šatan odviedol skvelú robotu. Práve kvôli nemu som prišiel na Slovensko. Ak by vo voľbách nezvíťazil, budem premýšľať, či sa vôbec vrátim. Prečo by som mal byť na striedačke ja, ak by on nedostal dôveru?“ zamyslel sa Ramsay (športky.sk, 18. 3. 2022). Táto reakcia Kanaďana musela, naopak, otvoriť oči Jirinyiovej kompánii. Veď Majstrovstvá sveta IIHF 2022 budú už o mesiac – v máji – vo Fínsku a prípadný nezdar nášho slovenského národného tímu by hnev verejnosti vymietol z chodieb hokejového zväzu všetkých nových funkcionárov tak rýchlo, ako sadze z komína po kominárovej štetke na konci vykurovacej sezóny.
Kamže to vedie cesta dláždená naivitou?
Tomu „otvoreniu očí“ by som rozumel. Niečo také neuškodí žiadnemu šéfovi. Či už sedí v hlavnom meste Slovenska v Grasalkovičovom paláci, v neďalekom bývalom sídle ostrihomských arcibiskupov, vyššie – v honosnej modernej budove na Oslom vršku pri Hrade, v sídle generálnej prokuratúry na Štúrovej, v košickej budove s tvárou slepej justície na priečelí alebo aj v luxusných priestoroch hotelového komplexu so zimným štadiónom na Tehelnom poli. Snáď ten terajší „šrumec“ v hokejovom hnutí nemá žiadne kriminálne pozadie, inak by museli konať príslušné orgány a nie vypočítaví delegáti Kongresu SZĽH, ktorí takticky (zbabelo?) siahli v piatok 18. 3. 2022 k obštrukcii a vrcholný orgán slovenského hokeja umelo a zámerne znefunkčnili. V hokejovom hnutí nový prvok, keďže borci vo výstroji na ľade idú do súboja s rovnakými šancami na víťazstvo ako aj na prehru, pričom umenie vyrovnať sa s čestnou porážkou je veľkou cnosťou športovca.
Treba priznať, že ani doteraz nebola (až na malé výnimky) naša hokejová rodina úplne jednotná. Často sa v storočnej histórii našli kverulanti, kritici verchušky, závistlivci aj „sabotéri“, ktorí neváhali likvidovať štátnu reprezentáciu bojkotom. No v najdlhšom rade stáli tuším chamtivci, milujúci slová pesničky švédskej skupiny ABBA: „Money, Money, must by funny…“ Jedinci aj organizované klany túžili akokoľvek navŕtať sa do peňazovodu, ktorým pretekali nielen sedem- či osemciferné čiastky od sponzorov, no tiež štedré štátne dotácie a iné verejné financie. 60-dňový odklad. Ale načo a kto i ako ho využije? Môžu to byť dva mesiace zákopovej vojny, môže to byť obdobie lobovania, no môže to byť čas na umné a konštruktívne hľadanie cesty kompromisu v záujme napredovania.
Východisko?
Vyhnať z biblického chrámu všetkých kupcov! Lebo nemám dôvod neveriť niektorým Šatanovým kritikom. Nie je tajomstvom, že za posledné obdobie pribudli na sekretariáte SZĽH desiatky nových funkcií s vysokým mzdovým ohodnotením. „Niektorí funkcionári zarábajú aj sedemtisíc eur. Pritom zväz je sčasti štátna inštitúcia a takýto plat v našej krajine nemá ani premiér. S prostriedkami by sa malo zaobchádzať efektívnejšie,“ konštatuje s trpkosťou predseda predstavenstva Asociácie profesionálnych hokejových klubov (APHK) a prezident HK Nitra Miroslav Kováčik (HNOnline.sk, 17. 3. 2022).
Súhlasím s ním, je to absurdné a neprípustné. Prezident zväzu by mal okamžite vypoklonkovať všetkých cudzích marketingových a mediálnych manažérov, ktorí sa do vrcholného orgánu hokejového hnutia dostali bohvie odkiaľ a nepochopiteľne – lebo bez akejkoľvek znalosti športu (ako takého), bez chápania princípov hokejového hnutia, klubovej podstaty, bez vzťahu k hokejovej histórii a jej velikánom, bez rešpektovania aktuálneho potenciálu marketingových a televíznych práv na úrovni klubov aj zväzu. „Zastropovanie“ platov do výšky 1 331,00 eur (priemerný plat v SR v r. 2021) by kalnú studňu na hokejovom zväze ešte do ukončenia play-off preosialo. Okamžite by zbavilo sekretariát a Marketing SZĽH všetkých travičov studní a v rozhovoroch spomínaných „zlých ľudí“, ktorými sa vraj Miroslav Šatan obklopil. Nastavovanie zrkadla, hodnotenie nálezov a strát, úspechov aj prehier, postavenie protikandidáta do volieb, nie je žiadnym nepriateľským ani nebezpečným krokom. Na zmeny treba čas, Šatan si (podľa mňa) predĺženie zaslúži.
Politika u nás ovplyvňuje všetko. Kdesi som zachytil, že začiatkom roka vznikla Rada vlády pre plán obnovy, Rada vlády pre kultúru a kreatívny priemysel a najnovšie tiež Rada vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu. Tak by som sa ani nečudoval, ak by si prezident SZĽH Miroslav Šatan ustanovil svoju Radu starších pre (r)evolúciu… Na rozdiel od tých vládnych by sa v nej zišlo isto ešte zopár skúsených bardov hokejových dejín, ktorí by vedeli poradiť aj bezplatne. Tak, aby všetci čestní, schopní, pracovití a odborne pripravení rytieri slovenského hokeja mohli v žiarivej zbroji nastupovať v kolotoči svetového hokeja do všetkých budúcich turnajov plece pri pleci. Nič nie je v slovenskom hokeji väčšie a dôležitejšie ako slovenský hokej. Ten potrebuje Šatana, Bondru, Pálffyho, Gáboríka, Laššáka, Šuplera, Hossu, Filca, no rovnako tiež Slafkovského, Radosu, Jurinyiho, Kováčika, Feneša, Balušku, Petráša či Malinu. No aj takých fanúšikov ako Jakub Ghana či Jožko Mrkvička v treťom rade sektora B…
Z najbližšieho svetového šampionátu vo fínskych mestách Helsinki a Tampere už IIHF (kvôli vojne na Ukrajine) vylúčila reprezentačné mužstvá Ruska aj Bieloruska. Verme, že slovenský národný hokejový tím nevyradí lúpežná funkcionárska samovražda…
(Pisateľ je autorom a prvým riaditeľom Siene slávy slovenského hokeja, bývalým šéfom marketingu SZĽH v „medailovej hokejovej ére“ 1997 – 2004)
