Nedeľa večer, devätnásty jún. Pod sochami Kulichovho Pamätníka na námestí SNP v Bratislave postáva a debatuje stovka ľudí každého veku a najrôznejších imidžov. Dôchodcovia, ženy a muži v strednom veku, mládež, „šedé myši“, pankáči… Prišli na výzvu iniciatívy Slovenská revolúcia, ktorá samu seba označuje ako kolektív nezávislých osôb bez statusu občianskeho združenia alebo podpory politických strán. V počte na slovenskú demonštráciu štandardnom. Na diskusiu akurát. Rečníkom totiž mohol byť každý a mnohí túto možnosť využili.
Stretli sa tu, pretože sa im nepáči spôsob, akým je spravovaná táto spoločnosť. Priviedla ich otázka – ak máme vraj vyše dvadsať rokov demokraciu, prečo sa pocit, že my – občania riadime štát podľa vlastných predstáv a v záujme napĺňania našich potrieb, stále nedostavil? Žeby preto, že to tak v skutočnosti nie je? Toto sme chceli? A čo chceme dnes? „Ľudia v roku 1989 požadovali zmenu totalitného režimu na demokraciu pre ľudí, politicky a občiansky slobodnú spoločnosť. Dnes v roku 2011 musíme konštatovať, že hlas ľudu nebol vypočutý a diktatúra jednej strany sa zmenila na diktatúru ekonomických elít, finančných skupín, nadnárodných korporácií a ich politických lokajov – vlád,“ píše sa na stránkach Slovenskej revolúcie. „Požadujeme sociálne spravodlivú spoločnosť, priamu participačnú demokraciu a moc do rúk ľudu.“
Stretli sme sa aj preto, aby sme sa navzájom uistili, že ľudia, ktorí protestujú v Španielsku, Grécku a v mnohých iných krajinách Európy a sveta majú tie isté ciele a čelia tým istým problémom ako my. (Rozdielom je možno len miera – či už problémov, alebo ich uvedomenia.) Z mainstreamových médií sa to takto na rovinu nedozvieme. Nedozvieme sa, že je to revolúcia, a za čo revoltujúci občania v zahraničí vlastne bojujú. Inak by sme si mohli uvedomiť, že sme v skutočnosti na jednej lodi. Že propagandistická téza o bonvivánskych južanoch, ktorí si za svoj bankrot môžu sami, lebo si žili nad pomery, a teraz si nechcú uťahovať opasky, je vymyslená na to, aby nás stavala proti sebe. Aby sme nevideli, že to isté sa mohlo (a môže) stať aj nám, pretože na konkrétne politické rozhodnutia v našej krajine máme rovnako malý vplyv a rovnako malú možnosť kontroly. (Otázka na zamyslenie – myslíte si, že by našim finančným a politickým elitám morálka zabránila vystaviť za svoje šafárenie účet občanom?) To, čo vidíme v Grécku a v Španielsku, sú dôsledky absencie skutočnej demokracie. A týka sa nás to nielen preto, že sme spolu v Európskej únii. Španieli a Gréci v tom nie sú sami. Sme v tom všetci až po krk.
Videá: Július Bosák
Foto: www.slovenskarevolucia.sk
