Svet si ani nemohol predstaviť krajšiu rozlúčku s druhým tisícročím ako zatmenie Slnka. Milióny ľudí tak mali možnosť vidieť dych vyrážajúci úkaz, ktorý chvíľami aj na ateistov pôsobil ako božie znamenie. Nečudo, veď tento skutočný zázrak, ktorý napriek všetkým vedeckým zdôvodneniam pôsobí až nadprirodzene, sa svojou dramatickosťou nedá porovnať zrejme so žiadnym iným prírodným javom. A SLOVO bolo pri tom…
Keďže Slovensku sa úplné zatmenie vyhlo, stovky, ba možno aj tisícky slovenských nadšencov zamierili 11. augusta do Maďarska, ktoré v tom čase očakávalo milióny turistov. Obavy z dopravného kolapsu výdatne živené masmédiami sa nakoniec ukázali ako prehnané, hoci diaľnice boli naozaj preplnené a na niektorých miestach sa utvárali aj zápchy. Vari najviac zvedavcov smerovalo do Siófoku, známeho letoviska na brehu Balatonu, ktorý sľuboval aj pekné počasie. Mnoho turistov sa sem vybralo dokonca už niekoľko dní dopredu z trochu panickej obavy o výhodné miesto na pozorovanie. My sme vyrazili už o tretej v noci a nad ránom sme pozorovali pozdĺž diaľnic odstavené vozidlá alebo stany s turistami, ktorí putovali do Siófoku podstatne dlhšie ako my. Pred samotným mestom rady stanov hustli, niektorí si dokonca obsadzovali aj stromy ako pozorovateľne.
Sťahovanie národov
Siófok vyzeral ako v čase sťahovania národov. Niektoré zdroje uvádzajú, že sem prišli až tri milióny turistov. Najviac zo Slovenska, Rakúska, Talianska, Českej republiky, Poľska, Slovinska, Nemecka. Ale objavili sa tu zvedavci aj z Ázie či Afriky. Šesť sympatických Afričanov počas celého procesu zatmenia hralo na tamtamoch, čím (ako mi povedal jeden z nich) vyháňali zlých duchov a snažili sa odhovoriť miestneho boha od toho, aby im zobral Slnko. V tomto kotli národov vládla skutočne vynikajúca atmosféra. Ľudské mravenisko spočiatku bralo prekrývanie Slnka Mesiacom bez viditeľného vzrušenia. Na balatonskej pláži pokojne sledovali úkaz vymieňajúc si sklíčka, okuliare, diskety, negatívy z filmov a všetky tie pomôcky, ktoré v týchto dňoch držal v rukách vari každý. Polihujúci a posedávajúci turisti, ktorých ste museli s námahou prekračovať, ak ste sa chceli v tej tlačenici niekam presunúť, pripomínali účastníkov levočskej púte – pravda, v oveľa masovejšom meradle.
Krátko pred pol jednou sa začalo nápadne meniť svetlo. Krajina získala až neskutočné zafarbenie, sfialovela, akoby sa ponorila do fotografickej komory, vody Balatonu, naopak, zbeleli a zdvihol sa vietor. Vzrušenie rástlo. Keď z našej hviezdy ostal iba úzky kosáčik, spomenul som si na ľudí u nás doma – takto asi prebieha vrchol zatmenia na Slovensku. Mnohí boli asi sklamaní, možno čakali viac. Zrejme si hovorili, že to nie je nič mimoriadne, trošku šero, ukrojené Slnko, ale ináč… Ozajstné divadlo sa pre nás však ešte len začalo.
Masová hystéria
Krátko pred úplným zatmením sa začalo diať niečo úžasné. Ešte minútu pred celkovým prekrytím Slnka Mesiacom som sa čudoval, či sa vôbec stihne zotmieť, ako to ohlasovali astronómovia. Vzápätí sa svet ponoril do takej hlbokej tmy, akoby niekto zhasol svetlo. Vietor zosilnel, citeľne sa ochladilo a na Balatone sa zdvihli veľké vlny, ktoré hukotom pripomínali morské. Pri pohľade na uzučký, rýchlo sa zmenšujúci pásik slnečného svetla (akoby ho niekto gumoval) sa ľudí zmocnila masová hystéria sprevádzaná výkrikmi nadšenia prerastajúcimi do hurónskeho revu, piskotu či potlesku. Tie státisíce turistov v tej chvíli pripomínali bojachtivých, navzájom sa „hecujúcich“ Vikingov alebo vzrušených divákov futbalového zápasu, ktorí spúšťajú ohlušujúci rev vždy, keď sa osamelý strelec rúti na súperovu bránku (priznám sa, že na okamih som podľahol tejto davovej psychóze aj sám). Ľudia vystierali k strácajúcemu sa kotúču Slnka ruky a zdalo sa, akoby povzbudzovali Mesiac, aby to tej našej hviezde ukázal. Ako v boxerskom ringu…
Boh existuje!
V tej chvíli už začali po oblohe poskakovať záhadné tiene, ktoré dodávali celému úkazu priam magický charakter. Nečudujem sa našim predkom, ktorí nemajúc pred tristo – štyristo rokmi ani potuchy o tom, čo ich čaká, prepadli pri takomto úkaze hrôze. Prichádza to tak nečakane a na neinformovaného to musí pôsobiť apokalypticky. Vzápätí sa Slnko z posledných síl vzopälo do posledného vzplanutia. Záblesk diamantového svetla na mňa pôsobil dojmom, akoby sa naša materská hviezda nechcela vzdať tak ľahko, akoby s Mesiacom bojovala. A potom sa Mesiac pretlačil celou svojou plochou pred Slnko a nastala noc. Z ohnivej gule zostali iba čierne obrysy. Tento jav však netrval dlhšie ako dve sekundy, lebo vzápätí sa okolo čierneho Mesiaca ako po atómovom výbuchu rozlialo zázračné oslňujúce svetlo slnečnej koróny. Nadšenie turistov dosiahlo vrchol. Ľudia sa objímali, milenci bozkávali, objavili sa dokonca aj slzičky dojatia. Videl som muža, ktorý pred týmto zázrakom padol na kolená a vykríkol: „Boh existuje!“
Iba dve minúty
Pohľad na čiernu guľu obklopenú zázračným svetlom bol skutočne fascinujúci. Pozeral som sa na toto nádherné zjavenie a zdalo sa mi neuveriteľné už len to, že takýto úkaz skutočne možno pozorovať na našej planéte, že nesnívam, že to nie je sci-fi. A hoci toto najväčšie prírodné divadlo modernej doby trvalo len čosi vyše dvoch minút, každý, kto ho uvidel, by mohol odprisahať, že to bol zážitok na celý život.
Keď sa začali predierať prvé záblesky slnečného svetla, ľudia sa upokojili. Veľmi zvláštnym dojmom na mňa pôsobilo, že ihneď po tom sa všetci zdvihli, nasadli do áut a autobusov a uháňali domov. Zvláštne. Kvôli dvom minútam jedinečného predstavenia boli milióny ľudí ochotní cestovať stovky kilometrov…
Na celé zatmenie Slnka sa však možno pozerať aj z iného uhlu pohľadu. Predovšetkým to bol dobre a premyslene zorganizovaný biznis, kde ceny naberali astronomickú hodnotu a kde kupoval každý a všetko. A zďaleka nie iba niekoľkonásobne predražené špeciálne okuliare. Predávali sa tričká, pohľadnice, perá, hrnčeky, taniere, tašky, obrusy, brožúrky, dáždniky, cukríky, opaľovacie krémy, balóny, šiltovky – samozrejme, všetko s emblémom zatmenia. Cestovné kancelárie organizovali zájazdy, hotely boli napchaté na prasknutie a posledné voľné izby sa vypredali za nehorázne vysoké sumy. Slovom, kšeft storočia. Nečudujme sa. Žijeme predsa v období, kedy sa aj na prírodné úkazy pozerá cez peniaze…
