Vianoce (nielen) pre ateistov

Pred nejakým časom mi kamarát položil otázku, či by mali ateisti oslavovať Vianoce. Priznám sa, vtedy som to nijako hlbšie neriešil. Spomenul som si na to, keď som prechádzal popri vývesnej tabuli pred rímskokatolíckym kostolom v Seredi, na ktorej svietilo heslo: „Márna by bola naša viera, keby nebolo zmŕtvychvstanie!“ Krátko nato som s údivom sledoval jedného teológa v televízii, ktorý povedal, že pre kresťanov nie je dôležité ani tak to, čo Kristus učil, ako to, že vstal z mŕtvych… Uvedomil som si, že títo ľudia vlastne neberú učenie Ježiša vážne. Teraz nejde ani tak o to, že dejiny katolíckej cirkvi to plne potvrdzujú. Prekvapila ma skôr tá otvorenosť (ak nechcem povedať cynizmus), s akou to duchovní priznávajú. Takíto kresťania nám vlastne oznamujú, že keby im Kristus nesľúbil vzkriesenie, jeho etické normy by pre nich nemali zmysel. Neprejavujú mu úctu ako niekomu, kto im ohlásil zrod nového veku, ale ako niekomu, kto si ich čímsi zaviazal. Z hľadiska podstaty Ježišovho učenia je to vlastne až urážlivé. Cirkev Reči na hore normálne neverí a výkladom ju zbavuje sily. A vlastne nielen cirkev. Sme fascinovaní jednoduchou Ježišovou etikou, ale v praxi akoby sme sa zdráhali uveriť, že reťaz neprekonateľných konfliktov nie je nevyhnutná. Bráni nám v tom naše pokrytectvo? Ježišovo mravné posolstvo je pritom neúprosné: ty nesmieš nielen zabiť, ty nesmieš ani chcieť zabiť. Ba čo viac, ty nesmieš v sebe ani pripustiť pohnútku, ktorá by (v prípade, že by si ju nasledoval) viedla k zabitiu. To, čo Ježiš vyžaduje, je dobrá vôľa. Na svete nejestvuje nič, čo by bolo možné bez akýchkoľvek výhrad nazvať dobrým, iba dobrá vôľa (to už citujem Kanta). Z tohto hľadiska nás azda môže znechucovať, že Vianoce sú tak trochu pokryteckým sviatkom. Najmä ak vieme, že toto obdobie „pokoja a lásky“ je len vybratý time out pre naše agresívne správanie. No ak by týchto pár dní zastavenia nebolo, ak by v nás vybledla spomienka na ideál, ku ktorému sa ľudstvo stále neúspešne hlási, čomu by to pomohlo? Áno, myslím si, že aj ateista môže v tejto výnimočnej oslave ľudskej spolupatričnosti nájsť inšpiratívne prvky. Nemožno mu síce predložiť text a povedať: Počúvaj, toto je pravda! Takýto prístup sa prieči modernému vedomiu. Aj ateistu však môže osloviť Ježišovo učenie, ak sa mu predstaví racionálne: Pozri, toto raz ktosi povedal. Povedal niečo, s čím sa vedel stotožniť budhista dalajláma, hinduista Gándhí i marxista Fromm. Dívať sa na jednotlivcov, ktorých oslovilo univerzálne posolstvo lásky bez prihlásenia k cirkevným dogmám, vás nemôže nenaplniť radosťou. Práve tu vidíte pokrok v evolúcii ľudského ducha. Dnes nepotrebujeme kresťanstvo, ale milióny takých ľudí, ako bol Ježiš. Kritické spoločenstvo jednotlivcov schopných transformovať samých seba. Je pochopiteľné, že Ježiš volil cestu zhromažďovania nasledovníkov v čase, keď kolektivistické štruktúry správania boli ešte dominantné. Ale dnes by sme si tým veľmi nepomohli. Som si istý, že Ježiš by dnes nevidel nijaký zmysel obracať spomínaných ľudí na kresťanstvo. Na čo by to bolo dobré? Autor je vysokoškolský učiteľ