Nebýva zvykom, aby sa predstaviteľ verejnej správy na Slovensku obrátil verejne s prosbou až na štyri slovenské filiálky zahraničných bánk o zhovievavosť voči jednej súkromnej firme vo finančných problémoch, ktorá je od augusta 20016 opäť vo vlastníctve slovenských podnikateľov. Banky si totiž uplatňujú nároky na splatenie dlhu, ktorý zanechal bývalý zahraničný vlastník, dnes dlhodobo vyšetrovaný za podvody vo svojej vlasti. Verejné orgány totiž stratili kompetenčné možnosti vplývať na procesy v podnikateľskom prostredí a tak môžu ich reprezentanti len prosiť o zhovievavosť, ak od nich závisí život miestneho obyvateľstva. Zvykli sme si už, že o podnikaní a o tom, čo sa deje v podnikateľskom prostredí, nevieme v podstate nič. A keď niečo, tak len na začiatku, keď prebiehajú nádejné prípravy na realizáciu filiálky nejakej zahraničnej firmy, možno ak vo firme došlo k smrteľnému úrazu alebo nefungujú hasiace zariadenia a sú porušované bezpečnostné predpisy, pri neplatení daní alebo na konci, keď sa štátne orgány majú postarať o prepustených z práce…
V tomto zmysle prekvapuje aj verejná prosba o zhovievavosť pri reštrukturalizácii dlhu, ktorý narastal preto, že väčšinový zahraničný konateľ, vyšetrovaný za nedovolené nakladanie s majetkom filiálky, poskytoval jej majetok na podporu svojich ďalších aktivít. A o tom, koľko z tejto filiálky na Slovensku založil, kým došlo k stavu hroziacemu jej krachom či zánikom, nevieme tiež nič. Všetko patrí do obchodného tajomstva.
Našťastie sa objavil iný podnikateľ, ktorý je pripravený filiálku zachrániť sanovaním jej dlhov, teda vložením svojho kapitálu vo výške 11,5 mil. € do firmy Ako býva zvykom, túto sumu bude iste chcieť získať späť počas niekoľkých nasledujúcich rokov alebo, ak bude mať záujem rozšíriť svoju firmu, filiálku predá či zredukuje počty zamestnancov. Preto tá prosba na financujúce pobočky bánk, no ani tie nie sú charitatívne spolky. Takže prosba predstaviteľa verejnej správy je len morálna, vychádzajúca z pocitu zodpovednosti, pretože vie, že prípadný prírastok nezamestnaných v mestečku a v jeho okolí bude znamenať aj pokles tržieb v obchodoch, zníženie počtov predavačiek, vysťahovalectvo, ale aj znižovanie podielových daní a prostriedkov na školy, údržbu ciest a vývoz smetí, preto prosí, ale zbytočne.
Kapitalizmus cíti sociálne len vtedy, ak má obavy o svoju existenciu a tie mu zatiaľ nehrozia.
