Možno ste si všimli, že takmer všetky intelektuálne diskusie o Európe sa u nás koncentrujú do otázky vstupu Slovenska do Európskej únie. Ešte aj v tomto ohľade je naše uvažovanie zemité, nedovidiace za plot vlastného dvora. Cítime sa byť súčasťou západnej civilizácie, ale svojím myslením sa pohybujeme iba medzi Dunajom a Tatrami. Európske témy sú nám stále vzdialené, slovenská mentalita ich ešte neprijala za svoje. Byť Európanom je pre nás dosiaľ abstraktná formulka, ktorú sme dostatočne nestrávili. Integrácia však nie je mechanistický proces. Ak to nepochopíme, naučíme sa vnímať Európu len ako negatívne vymedzenie priestoru. Mnohí chápu vznik západnej civilizácie práve takto negativisticky, ako výsledok permanentných cudzích tlakov na starý kontinent. Takto ohrozovali Európu v 4. storočí Huni, v 6. storočí Avari a Bulhari, v 7. storočí Chazari, v 8. storočí Pečenehovia, v 9. storočí Maďari, v 13. storočí Tatári. No najväčší strach mala Európa vždy z veľkej ruskej ríše, ktorá vznikla v 15. storočí. A to napriek tomu, že ovládnutím čiernomorského pobrežia vyvíjalo Rusko tlak presne opačným smerom.
Negatívna definícia Európy ako ochrany voči cudzím vplyvom predstavovala vždy obrovské nebezpečenstvo. Dnes je príčinou vzniku tzv. euronacionalizmu, ktorý v sebe nesie zárodky civilizačných konfliktov. Nesmieme totiž zabúdať, že západná civilizácia nie je iba kolískou tolerancie, slobody a demokracie, ale rovnako zrodila aj rasizmus, šovinizmus a xenofóbiu. Toto všetko je Európe vlastné. A práve preto európske nemusí byť synonymom tolerantného. Najmä na vyhraňovaní postojov voči prisťahovalcom, Arabom, Turkom, Indom, možno postrehnúť, ako sa európske hodnoty môžu zvrhnúť do extrémne šovinistického a nacionalistického systému, na konci ktorého musí nevyhnutne stáť heslo Nič než Európa. Doteraz sme si zvykli vnímať Európu ako vyššiu ušľachtilejšiu hodnotovú štruktúru, pričom nám zrejme vôbec nezišlo na um, že západná civilizácia sa môže stať rovnako dobre naším vnútorným obmedzením. Európske je v porovnaní s globálnym iba čiastkové a nemožno ho absolutizovať. V globálnej civilizácii sa európska identita nemôže vymedzovať odmietaním hodnôt iných kultúrnych okruhov. Väčšina ľudí má však stále problémy s osvojením si viacnásobnej identity (Seničan, Záhorák, Slovák, Európan, svetoobčan). Pre mnohých je Európa akýmsi civilizačným stropom, prioritou nadradenou globálnym otázkam. Schengen, víza, azylové zákony – to všetko sú signály deformujúce európsku myšlienku na nepriepustnú hradbu. Bariéry si však vytvárame aj vo vnútri spoločnosti. Sledujme svoje správanie povedzme vo vlaku. Neraz som bol svedkom tragikomického výjavu, kedy v prázdnom kupé sedel jeden Róm, no ľudia radšej stáli na chodbe, ako by si mali k nemu prisadnúť. Pritom ten Róm bol slušný, nesmrdel, ničím nepohoršoval okolie – iba ak svojou farbou pleti. Náš každodenný rasizmus je oveľa intenzívnejší ako si sami dokážeme pripustiť. No európanstvo, ktoré je spojené s predsudkami a nenávisťou voči iným kultúram, stráca svoje historické poslanie a zmysel. Verím, že starý kontinent včas spozná túto pravdu a vyhne sa vlastnému duchovnému okypteniu.
