Prebiehajúce prudké boje medzi Etiópiou a Eritreou sú ukážkou najväčších absurdností tohto storočia. Celý konflikt sa vlečie o nepatrnú časť územia, z ktorého sa nikdy nič neurodí, z ktorého sa nedajú vyťažiť žiadne suroviny, z ktorého nevyplýva žiadna strategická výhoda. Aj bezvýznamná vyprahnutá pôda sa však môže stať vhodným nástrojom na presadzovanie politických cieľov. Nejde len o to, že mocnejšia Etiópia si predsavzala zničiť malý rebelantský štátik pri Červenom mori. Ide najmä o potvrdenie skutočnosti, že z ľudského utrpenia sa stal na prelome milénia najvýnosnejší biznis, aký kedy táto planéta poznala. Pri pohľade na najmodernejšiu výzbroj, najnovšie typy bojových vrtuľníkov a lietadiel vám musí priam rozum zastaviť nad skutočnosťou, ako je možné, že v krajine, kde úbohí ľudia po tisíckach zomierajú od hladu ako muchy, sa nájdu také obrovské prostriedky na nezmyselný vojnový konflikt. Pritom obe strany vydávajú na zbrojenie až polovicu svojho štátneho rozpočtu. USA, Rusko, Taliansko i Veľká Británia – všetci sa podieľajú na udržiavaní tohto ohniska napätia, všetci sa bijú o to, kto a koľko zbraní bude môcť dodať bojujúcim krajinám, aby potom s nacvičenou skormútenou pózou vyzývali pred kamerami na zastavenie násilia. Pritom obyvatelia oboch krajín by si radšej želali, aby im namiesto munície zhadzovali potraviny a lieky. A keď sa tak aj náhodou stane, tak iba preto, že dodávateľské firmy dnes vedia zarábať i na humanitárnych akciách. Afrika, tento opustený kontinent, ešte stále nie je subjektom, ale iba objektom medzinárodných vzťahov.
Ľuďom z bohatých krajín sa už akosi nechce počúvať správy o umierajúcich Somálčanoch alebo Etiópčanoch. Skôr nás zaujíma pád športového lietadla na Floride , alebo narodenie malého Lea Blaira. To, že o niekoľko tisíc kilometrov ďalej sa odohráva jedna z najväčších tragédií končiaceho sa storočia, že o tie milióny trpiacich prejavuje záujem už iba niekoľko bezmocných charitatívnych spolkov, že hrôza afrického hladomoru a genocídy nám už akosi zovšednela nie je pre masmédiá podstatné, to nikoho nevzrušuje. Pritom obchod so zbraňami možno považovať z morálneho hľadiska za taký legitímny, ako obchod s drogami. Kým si verejná mienka uvedomí tieto skutočnosti, zrejme ešte nejaký čas uplynie. Ale už dnes sa začínajú črtať čoraz viditeľnejšie známky odporu. Protesty sa rozmnožujú. Po Seattli, Washingtone a Londýne prišla minulý týždeň na rad Florencia, kde počas zasadnutia Rady NATO demonštranti poukazovali aj na nemorálnu zbrojnú politiku tejto aliancie. Kým si mocní tohto sveta neuvedomia, že je účinnejšie i lacnejšie vrážať peniaze do vytvárania globálnej bezpečnosti, ako zvyšovať výdavky na zbrojenie, treba stupňovať nátlak. A hoci sa tento nový svetový poriadok rodí veľmi ťažko a bolestne, nemožno si nevšimnúť, že rastie počet ľudí, volajúcich po zmene aj na globálnej úrovni.
