V sobotu (26. 4. 2014) zaznamenáva Andreas Kilb vo Frankfurter Allgemaine fejtónovým tónom zaujímavú víkendovú udalosť: Medzinárodný festival o utópii a utópiách vo švajčiarskej Ascone, na úbočí Monte Verità – jedinej Hory pravdy na svete. (Hory klamstiev sú, naopak, geopoliticky veľmi frekventované.) Ide asi aj preto – o magické miesto. Už vyše storočia priťahuje pozornosť meditujúcich budhistov, nietscheovcov, vegánov, turistov, Slnečných templárov nevynímajúc. „Tradícia pokračuje,“ dodáva Andreas Kilb. „Nový kultúrny festival na úbočí Monte Verità v Ascone pátra po aktuálnosti Utópií a ponúkol tento rok plejádu veľkých mien.“
Sklamaním bol však najmä slávny Putinov kritik, či dokonca líder medzi kritikmi, Vladimir Sorokin, od ktorého sa očakávalo, že nadviaže na svoju fantasy Metelica a povie zasa niečo prekvapujúce. Hop, chyba lávky!
„Ten chlapík prišiel z takej diaľky, a potom ani nechcel hovoriť,“ poznamenáva s džentlmenským pátosom Kilb, „reagoval namrzene a vyhýbavo, vraj nie je úlohou spisovateľa, aby vysvetľoval svoje romány.“ Po, asi dosť trápnej, hodinke zanechal Vladimir Sorokin publikum, organizátorov aj moderátorku Verenu Auffermann ako obarených osamote… Ostrý „kontrast tvrdej moskovskej zimy, z ktorej Sorokin práve prišiel, s jarným slniečkom na brehu jazera Lago Maggiore,“ dodáva Kilb.
Vidím v tom metaforu – veď na konci apríla už ani v Moskve nie je až tak mrazivo. Iba ak by – ten mráz, co přichází z Kremlu…
Je to zvláštny moment, vlastne analógia – pripomína mi otázku, o ktorej sa stlmeným hlasom hovorí v posledných týždňoch: Ukrajina po všetkých ústavných krokoch pri odčlenení sa z bývalého ZSSR zabudla zaknihovať svoje hranice na pôde OSN. Aj Sorokina zrejme ktosi zabudol inštruovať, čo sa patrí.
Mrazivo je mi však z iného: Tak ako sa po Berlínskom kongrese (1878) nikto nestaral o aktualizáciu systému medzinárodnej bezpečnosti, a to ani po vzniku Wilsonovho Spoločenstva národov, dnes práve tak nik nerieši otázku garancií po morálnom a všelijakom inom vypršaní Postupimských zmlúv.
Berlínskeho vákua sa presne po 50 rokoch chopil Hitler.
Na koho – už od roku 1995 – čaká Postupimské vákuum?
Antonin Werner: Účastníci Berlínskeho kongresu (13. 6. 1878 – 13. 7. 1878) – Uprostred knieža Bismarck podáva ruku grófovi Šuvalovovi, pri jeho pravici uhorský minister zahraničných vecí gróf Andrássy. Vľavo sediaci ruský vyslanec, knieža Gorčakov. Vpravo Mehmet Ali Paša, napravo od neho Karatheodori Paša.
