Ashli Babbitová, tridsaťpäťročná veteránka US Air Force, ktorá zomrela po streľbe počas prepadu amerického Kongresu len niekoľko hodín pred smrťou na Twitteri napísala: „nothing will stop us“– nič nás nezastaví – a potom ešte dodala: „the storm is here“ – búrka je tu.
Patrila medzi tisíce podporovateľov Donalda Trumpa a prišla do Washingtonu až z kalifornského San Diega, aby sa pripojila k mase Američanov, ktorí uverili Trumpovi, že v prezidentských voľbách tretieho novembra vyhral on, a nie demokrat Joe Biden. Ashli a ďalších troch účastníkov povstania zastrelili podľa všetkého príslušníci kongresovej polície, brániaci demonštrantom v postupe dovnútra zákonodarného zboru. Na americké pomery určite nepredstaviteľná udalosť, veď pokusy o prevraty, či len politické alebo aj priamo vojenské, sa v tej našej vraj „modernej“ dobe môžu odohrávať všade inde len nie v bašte demokracie za veľkou mlákou… V novšej dobe, pravdaže, najmä v Európe, v tej strednej či východnej, a zakaždým išlo vraj o štáty s deficitom tej najonakvejšej, teda americkej demokracie… Nezabudlo sa zdôrazňovať, že máme či lepšie povedané musíme zdieľať tie spoločné hodnoty, lebo nad nimi sa týči už iba krásne nebo. Zvrhávať zákonne zvolených predstaviteľov, napr. Ukrajina, či vyhlasovanie nejakých chlapíkov za prezidentov bez volieb /pozri Venezuela/ sa stalo bežnou metódou americkej politiky nie až po roku 1989, ale dávno predtým, dajme si odstup aspoň od druhej svetovej vojny. A teraz takýto šok – a, pravdaže, majú všetci poriadne vystrašení a nielen americkí politici pravdu – čo sa týka Ameriky, nezažili. Veď ako sa môže časť amerického ľudu postaviť proti vlastnej vláde, ktorú si predsa dobrovoľne zvolil.
Foto: TASR/AP
Je to teda poriadne terno a ide pritom o slabý ba slabučký výraz, niečo ako mdlý čaj. Veď to, čo sa udialo v USA na Troch kráľov, šiesteho januára 2021, zostane zapísané v histórii, aj keď sa objavia pokusy buď o zveličovanie, nafukovanie, alebo aj o zľahčovanie tejto, no neviem či neočakávanej, udalosti. Rozbuškou, a to je určite každému známe a jasné, sa stal odmietavý postoj v poradí štyridsiateho piateho prezidenta Spojených štátov uznať výsledky volieb. Donald Trump v nich prehral nielen na počet prvého, teda ľudového hlasovania, ale aj na počet voliteľov z jednotlivých amerických štátov. Len na pripomenutie: Joe Biden ako oficiálny víťaz volebného súboja mal dostať okolo 95 miliónov hlasov v ľudovom hlasovaní a Donald Trump 75 miliónov. Tieto čísla nie sú stále presné, z čoho sa už hneď po voľbách mohlo usudzovať, že milión sem, dva milióny tam, ale dobre. Trumpova prehra bola nad slnko jasnejšia. Bidenovi odobril víťazstvo aj Zbor voliteľov: 306 hlasov pre Bidena a 232 pre Trumpa, pričom, ako je známe, na víťazstvo v nepriamych voľbách stačilo víťazovi získať 270 hlasov. Už po prvom sčítaní sa objavili hlasy pochybnosti. Donald Trump, ktorý neznáša akúkoľvek prehru či už v súkromnom alebo verejnom živote, odmietol zablahoželať víťazovi, čo je prvý zvyčajný krok po voľbách a v tom aj špecialisti na americkú ústavu vidia jeden zo znakov plynulého prechodu moci na nového víťaza. A teda má ísť o jeden z najvýraznejších prejavov demokracie. Lenže Donald Trump mal najvyššiu politickú kariéru naprogramovanú na osem rokov, teda od dvadsiateho januára tohto roku, keď sa koná slávnostná inaugurácia, na ďalšie štyri roky, čo umožňuje ústava. A tak sa pustil o vopred prehratého boja. Vzal do ruky svoju najosvedčenejšiu zbraň, textovú technológiu Twitter a začal ňou bojovať o svoj úrad. Vedel a vie, ako možno masu podchytiť. Ale nielen krátkymi odkazmi a pokynmi na Twiteri. Oslovil právnikov a najmä starého kamaráta Rudyho Giulianiho z New Yorku. A začal bojovať aj právnickými metódami. Dali spolu dohromady okolo šesťdesiat žalôb na vraj volebné prechmaty minimálne v šiestich štátoch. Podania však zamietol Najvyšší súd a Trumpova šanca na zmenu výsledku volieb sa neustále znižovala. Lenže tak ako jeho sťažnosti nebral do úvahy ani Najvyšší súd, Trump zvyšoval útoky na Bidena a na Demokratickú stranu. Bol a je presvedčený, že demokrati mu voľby ukradli , že podvádzali najmä v štátoch, kde sú guvernérmi ľudia z Demokratickej strany, slovom, že sa všetci demokrati proti nemu sprisahali a pripravili ho o víťazstvo a o splnenie jeho programu America first – Amerika na prvom mieste. Občas boli jeho útoky a výpady na úrovni paranoje.
Jedna poznámka: pred voľbami nahrala pani Hillary Clintonová – neúspešná kandidátka na najvyšší úrad spred štyroch rokov – na video veľmi zvláštny odkaz pre Joea Bidena. Vraj nesmie za žiadnu cenu, nech by voľby dopadli akokoľvek, prijať prehru… Obsah tohto videa som zachytil, no zrejme som nedostatočne chápal jeho význam. Teda Hillary vo svojej, a to treba povedať, priam zlovestnej nenávisti voči Trumpovi, s ktorým prehrala, kalkulovala aj s niečím takým, čo v posledných týždňoch od volieb predvádzal práve Donald Trump. Ale aj keď sa mu napokon podarilo, netvrdím že všetkých svojich 75 miliónov voličov presvedčiť, že vyhral, bojoval ďalej, sám to povedal, ako diabol. A tak sa ešte spoliehal na svojho viceprezidenta Mikea Pencea, ten mal ako vo funkcii predsedu Senátu právo už viac či menej formálne certifikovať výsledky hlasovania Zboru voliteľov a napokon možno až výsledok zmeniť. Odobrať Bidenovi hlasy zo šiestich „najproblematickejších“ štátov a prisúdiť ich Trumpovi. Mike Pence sa všelijako vykrúcal, vraj Trumpovi aj všeličo sľuboval, na jednom z posledných vystúpení pred senátnymi voľbami v štáte Georgia sa za Trumpa možno síce iba naoko, ale rozhodne postavil.
Ešte pred „povstaním“ – mnohí US politici dramatickú udalosť útoku na Kongres tak označujú – vystúpila v televízii Megan McCainová. To je dcéra bývalého už nebohého senátora Johna McCaina, ktorý bol pred takmer dvadsiatim rokmi aj v Bratislave a mal som s ním celkom slušnú, päťminútovú debatu. Megan nemala v čase smrti svojho otca ani slovíčka zľutovania s Trumpom, lebo sa o jej otcovi vyjadril v tom zmysle, že aký to bol americký národný hrdina keď sa nechal zajať vo Vietname… V týchto dňoch sa však nechala počuť, že nerozumie mnohým veciam, ale jednej zvlášť. Prečo americké médiá nevenujú pozornosť tým 75 miliónom voličov, ktorí dali hlas Trumpovi!!! Veľmi dobrý postreh. Pani Megan má pravdu. Absolútna väčšina amerických médií a z nich majú najväčší vplyv najmä televízie a rozhlas, no a v tejto dobe najmä sociálne siete, ak už o nich hovorili či písali tak najmä v negatívnom zmysle.
No ale dobre.
Jestvujú najmenej dva hollywoodske filmy, pravdaže, ako inak, trháky, a sú to politické trilery. Majú aj dobré názvy, až môže menej informovaný divák nadobudnúť pocit, že ide možno až o skutočnosť. Jeden nesie názov Pád Bieleho domu a druhý Útok na Biely dom. V jednom sa o prevrat proti úradujúcemu prezidentovi pokúsi jeden z jeho poradcov, inak vo filme smrteľne chorý – a má to byť vlastne jeho posledný politický odkaz. A v tom druhom zaútočia na Biely dom dokonca kórejskí, majú to byť zrejme severokórejskí, vojaci, aby občanom Ameriky aj takto nahnali strach idúci z Kimovho režimu. No a, pravdaže, víťazom a najmä hrdinom, čo je úplne jasné, je bývalý člen tajnej služby, hľadajúci malého syna. Tí hollywoodski scenáristi dostali teraz neuveriteľnú inšpiráciu, lebo dosiaľ akosi zabudli, že okrem útoku na Biely dom možno podniknúť aj útok na samotný Kongres…
Reportér televízie FoxNews, ktorá zostala jedinou televíziou ako tak podporujúcou Trumpa, sa pred budovou Kongresu opýtal jedného z demonštrantov na to, čo sa práve dialo. Ten patril ku skupine bikers, ktorí prišli na ťažkých motorkách Harley Davidson Trumpa podporiť. Otázka reportéra: „Veď vnútri sú zástupcovia amerického ľudu pripravujúci pre nás zákony.“ A ten demonštrant na hlave s ťažkou prilbou a bez rúška odpovedal: „My sme ľud…“ Ešte aj mňa zamrazilo.
A v tých chvíľach už útočníci či povstalci – neviem ako ich nazvať, televízia CNN má v tom jasno, tá ich rovno označila za teroristov – vtrhli dovnútra Kapitolu, kongresová stráž nemala veľa šancí ich zastaviť. Veľká skupina sa ocitla vo vstupnej Rotunde, kde sú dookola na stenách vystavené obrazy najmä tých povestných otcov zakladateľov a tam aj zvyknú ležať v rakvách mŕtvi poslanci, keď sa s nimi lúči verejnosť. Rútili sa hore schodmi a vtrhli priamo do zasadacej sály, kde boli zákonodarcovia na čele s Mikeom Penceom a Nancy Pelosiovou – tú znovu zvolili v Snemovni reprezentantov /demokrati majú tam prevahu/ za svoju šéfku na ďalšie obdobie. Vtedy už zasahovala ochranka a na ceste ku Kongresu bola nielen štátna polícia, ale aj Národná garda. Ochranka bránila Nancy Pelosiovú, aj Mikea Pencea a ťahali ich na bezpečné miesto. Jestvuje fotografia, na ktorej jeden z útočníkov sedí v kresle politicky jednej z najmocnejších žien Ameriky, priamo teda v jej kancelárii a potom na list papiera napísal odkaz: „My sa nevzdáme.“
Ale to už boli najvypätejšie hodiny americkej drámy. Čakalo sa, čo povie Donald Trump, nesúci najviac zodpovednosti za neuveriteľnú udalosť. Ale mlčal a pozeral v pracovni Bieleho domu priebeh akcie v televízii. Prvý sa ozval novozvolený prezident Joe Biden. Na moje prekvapenie vyzeral dosť dobre, až štátnicky. A dobre aj hovoril: najmä, pravdaže, nechápal, ako sa také niečo mohlo stať v Amerike. Odvolával sa na demokraciu, na slobodu a dvakrát spomenul svet. Možno je to môj dojem, ale hanbil sa. S tým teda určite nerátal, také niečo sa môže diať všade inde, pravdaže aj s podporu USA, len nie v Amerike. Jestvuje jeden zvláštny výrok na adresu Ameriky. Znie nasledovne.
Otázka: Viete prečo nemôže dôjsť v Amerike k politickému alebo nebodaj vojenskému prevratu. A odpoveď: Nuž preto, lebo vo Washingtone nie je americká ambasáda…
Ja som si až do šiesteho januára práve sa začínajúceho roku myslel, že to teda na sto percent platí. A zdá sa, že sa možno pomýliť! No a Joe, ktorý na záver, ani sa mu nečudujem, už dosť slzil, vyzval prezidenta Trumpa, aby vystúpil v národnej televízii – national television –, neviem, ktorú myslel, lebo PBC nemá nielen slabú sledovanosť, ale aj málo financií, či OAN /One American News/, ktorá je dosť napravo, ale snaží sa ako tak ešte o objektivitu, na čo už US média dávno zabudli, alebo myslel priamo Fox News, ktorú ponajviac sledujú práve Trumpovi prívrženci. Na záver ešte Joe Biden vyzval Američanov, a to bolo do neho pekné, aby hľadali cestu k sebe a k jednote a obrátil sa aj na Boha. A dodal: „We are United State of America“, a ešte raz zdôraznil, united, zjednotené. Inak to povedať ani nemohol, aj keď sa už dávnejšie píše o tom, že USA už patria minulosti. Teraz ich vraj možno nazývať ako DSA – Divaded state of America, teda Rozdelené štáty Ameriky… No aj Donald sa o chvíľu objavil na videu a aj keď vyzval svojich prívržencov, aby sa rozišli domov, aby sa upokojili, na začiatku zdôraznil, že voľby mu ukradli…
Čo sa bude diať ďalej: Mike Pence, ktorý mal ešte niečo pre Donalda urobiť, má vraj teraz podľa 25. dodatku americkej ústavy možnosť Trumpa zvrhnúť a do dvadsiateho januára, dňa inaugurácie Joea Bidena by v Bielom dome sám úradoval.
No a Donald.
Britský denník The Endipendent napísal, že deň pred inauguráciou nastúpi Donald Trump do lietadla a odletí do exilu. Kam? Nie, nie do Ruska, ako sa už tiež písalo, ale do Škótska, kde má slušný dom a okolo golfové ihrisko. Ku Škótsku má zvláštny vzťah, lebo jeho matka pochádzala práve odtiaľ. Bolo by to však smutné dedičstvo: ujsť z Ameriky kde sa mu naplnil životný sen a stať sa obyčajným dôchodcom? V každom prípade americká demokracia prežíva najťažšie chvíle, padla na kolená . A ak budú Američania chcieť urobiť na jej záchranu niečo podstatné, mali by sa zamyslieť v prvom rade nad všetkými krokmi, ktoré v jej mene šírili a šíria po svete. Myslím najmä na vojny, útoky, vraždy , sankcie… S tým sa demokracia ťažko nielen udržuje, ale aj buduje.
A ešte jeden citát neznámeho autora na záver : „Amerika dovtedy vyvážala demokraciu do celého sveta až jej doma nezostala…“
