Ľubo Dzurák v článku na Slove Socialisti? A prečo nie!!! zo 17. júla tohto roku vyjadril to, čo je typické pre „ľavičiarov“, prevažne akademických diskutérov, po roku 1989. „Ľavicový volič sa… snaží hľadať volebnú alternatívu…“, „nevoliť je tiež alternatíva…“, „… KSS… pre terajšieho ľavicového voliča… už nie je alternatívou“.
Áno, mnohí „ľavičiari-teoretici“ v ostatnej dobe aj na stránkach Slova mudrujú o ľavici, o jej „marazme“, o čakaní na nového spasiteľa ľavice, o tom, aká má byť ľavicová strana. Avšak nikto z nich ani jednou vetou nespomenul, že na troskách pôvodnej ľavicovej Komunistickej strany Slovenska tu vznikla nová Komunistická strana Slovenska, ktorá svojím politickým programom a svojimi politickými cieľmi ostala principiálnou ľavicovou stranou. Stranou, ktorá má jasnú predstavu o alternatíve namiesto kapitalizmu, má osvojené skúsenosti z víťazstiev, budovania, ale aj porážok ako v slovenských/československých/, tak aj v medzinárodných podmienkach. Nikto z nich neocenil, ani sa nepozastavil nad jej vznikom a jej fungovaní po dobu 26 rokov, napriek tomu, že jej predchodkyňu obrali o majetok, financie a… o ľudí. Niektorí z týchto „ľavičiarov“ možno nechtiac, alebo aj zámerne pomáhali tomuto procesu ako funkcionári SDĽ i Smeru-SD. A mnohí z nich, hoci sa považujú za ľavičiarov, stáli bokom a nepomohli tejto novej komunistickej strane ani jedným dobrým slovom, ani jednou korunou, ani jedným činom, ani podporou vo voľbách.
Aj keď Ľubo Dzurák píše, že „my ľavičiari nie sme zvyknutí byť v kúte a čakať, ako to všetko dopadne“, pozrime sa pravde do očí. Skúsme odhadnúť, koľko bývalých komunistických kádrov i funkcionárov stojí už 30 rokov bokom a čaká, ako to dopadne. Alebo sa pechorí a snaží… Ale tam, kde sa dajú získať peniaze, kapitál a zvelebovať majetoček pre seba a svoju rodinu.
Komunistická strana Slovenska mala od svojho vzniku a má aj od minulého roka veľmi solídny politický program. Zameraný na ľudí a na rozvoj Slovenska. Jednou z príčin jej neúspechu a terajšieho postavenia bolo aj to, že mnohí bývalí komunisti nie že jej nepomáhali, ale jej priamo či nepriamo škodili. Svojimi postojmi, vyjadreniami, neobjektívnou a neoprávnenou kritikou, ohováraním, odmietaním i zosmiešňovaním a spochybňovaním. Aké na to mali dôvody, to je už vecou ich svedomia.
Robiť si nádeje, že jednoduché založenie novej strany, s novým názvom a novou osobou na čele je veľkou šancou na úspech, je plytkosť. Hoci ľavicová.
Čo bude programom novej strany, aká bude jednota a sila zakladajúcich osôb, ale aj ďalších členov strany, ako sa budú správať tí, ktorí sa vydávajú za ľavičiarov – to budú rozhodujúce podmienky pre šancu na úspech. Nájdenie spoločných programových bodov, zhoda na rozhodujúcich z nich, dodržiavanie osvedčených princípov ľavicovej politiky i schopnosť na kompromisy pri presadzovaní politického programu budú tou základnou skúškou, ktorá bude čakať novo sa formujúci subjekt. Pozitívnych skúsenosti po roku 1989 je málo. Ale netreba strácať nádej. Hlavne preto, že nám nejde o to, či sa zachová taký alebo onaký ľavicový politický subjekt. Ale nám musí ísť o to, že ľavicový model a ľavicové smerovanie potrebuje predovšetkým väčšina občanov Slovenska. Hoci si to ani ona zatiaľ asi neuvedomuje.
