Unikátna operná hviezda jubiluje

Kým od konca 70. rokov prenikali na svetové operné javiská Peter Dvorský a Sergej Kopčák a v poslednom desaťročí sa to už darí kdekomu z našich operných talentov, najväčšie úspechy slovenského operného spevu priniesli ešte v ére minulého režimu „emigrantky“: mozartovsko-straussovská špecialistka Lucia Poppová od rokov šesťdesiatych a unikátny koloratúrny soprán Edita Gruberová v nasledujúcom desaťročí. Na rozdiel od jej predchodkyne nástup Gruberovej do svetovej elity nebol taký „raketový“. Hoci vo Viedni pôsobila od roku 1971, medzi svetovú špičku ju vyniesla až v roku 1976 kreácia Zerbinetty v Böhmovej viedenskej a potom salzburskej inscenácii opery Richarda Straussa Ariadna na Naxe. Jej kreácia tejto nesmierne ťažkej úlohy s krkolomnou koloratúrou nebola dodnes prekonaná. Od 80. rokov sa speváčkin vývoj posunul od interpretácie Mozartových partov (ideálna Kráľovná noci z Čarovnej flauty a Constanza z Únosu zo serailu) k virtuóznemu zvládnutiu partov predverdiovského belcanta – predovšetkým tragických opier Donizettiho (Lucia di Lammermoor, Linda di Chamounix, Maria Stuarda, Roberto Devereux) a Belliniho (Capuletti e Montecchi, Námesačná, Puritáni). Gruberová je jedinečná nielen svojou bra-vúrnou speváckou technikou, v poslednom čase doplnenou aj dozrievaním vo vokálnom výraze, no i v tom, že jej hlas sa s hravosťou pohybuje v trojčiarkovej oktáve aj vo veku, v ktorom už väčšina koloratúrok dávno prešla k odboru lyrickému alebo dokonca k vedľajším charakterovým úlohám. V posledných desaťročiach, ktoré sú charakteristické neustálym objavovaním nových a nových talentovaných spevákov, no zároveň absenciou ozajstných speváckych hviezd, je Gruberová jednou z mála stálic na svetovom opernom nebi. Slovenský operný divák z jej veľkého umenia mnoho nezažil. Je už len málo pamätníkov jej debutu na scéne opery SND v roku 1968 v úlohe Rosiny z Rossiniho Barbiera zo Sevilly či jej nádejných výkonov na javisku opery JGT (dnes Štátnej opery) v Banskej Bystrici v rokoch 1969–71. Po emigrácii jej stále napredujúce vokálne majstrovstvo mohli aspoň nepriamo oceniť Bratislavčania, keď si naladili rádiové či televízne prijímače na vlny ORF a vypočuli si prenosy z Viedenskej štátnej opery alebo Salzburských slávností, v ktorých sa po menších úlohách a dotiahla až na legendárnu úroveň v Donizettiho Lucii či Straussovej Zerbinette. Osobitne dojemný bol silvestrovský televízny prenos Straussovej operety Netopier koncom 70. rokov, v ktorej Lucia Poppová spievala úlohu Rosalindy a Gruberová úlohu Adely, pričom v próze v prvom dejstve v dialógoch prešli z nemčiny do „bratislavského dialektu“. Najväčší operní fanúšikovia mohli za ňou vycestovať aspoň do Prahy, kde v roku 1979 hosťovala Viedenská štátna opera s inscenáciou Ariadny na Naxe. Po legalizácii svojho pobytu mimo ČSSR Gruberová nahrávala koncom 80. rokov v Prahe, kde potom vystúpila na mozartovskom festivale aj v roku 1991. V zmenenej spoločenskej klíme speváčka venovala svojmu rodnému mestu štyri koncerty. Prvý piesňový recitál ešte v roku 1992 a potom tri vystúpenia na koncertnom pódiu počas BHS (ktorých je čestnou predsedníčkou) v rokoch 1997, 2003 a 2005, pričom v poslednom prípade išlo o koncertné uvedenie Donizettiho opery Roberto Devereux. Najväčší odborníci na operný spev z celého sveta sa o nej vyjadrujú v superlatívoch, publikum privádzajú jej výkony do extázy, gramospoločnosti chŕlia zvukové záznamy jej jedinečného vokálneho umenia. Celkovo nahrala popri výberoch z opier, operných, piesňových či vianočných recitáloch nemenej než 60 operných kompletov. V minulom roku sa na našom knižnom trhu objavila aj kniha Niela Rishoia venovaná jej životu a umeleckej dráhe s úvodom nedávno zosnulého viedenského „encyklopedika“ opery Marcela Prawyho a doslovom jeho slovenského pendanta Jaroslava Blahu. Napriek hre osudu, ktorý ju vzdialil od jej rodného mesta, Gruberovej interpretačné umenie chápeme ako súčasť slovenskej kultúry, čo dokumentuje aj priestor, ktorý jej umeniu venovala minuloročná výstava Vášeň-telo-hlas (Dejiny divadla 20. storočia na Slovensku) v Slovenskom národnom múzeu. Deň pred Štedrým večerom sa rodáčka z Rače dožíva okrúhleho životného jubilea v plnej sviežosti svojho vokálneho umenia. Autor je publicista