Udržujte požiar, sme na ceste, hovorilo sa kedysi v jednom vtipe… Dnešná situácia vo svete je podobná, aj keď vôbec nie vtipná.
V obave, aby problém Ukrajiny nezišiel po príchode nového nájomníka Bieleho domu z prvých stránok svetových médií, bolo potrebné pod „kotol“ priložiť. Veď kto by mal záujem na odstreľovaní zóny, ktorú definovala zmluva z Minska 2 medzi povstalcami a ukrajinskými silami, ak nie práve politici a rôzni plánovači Úspech bol dosiahnutý za cenu smrti obyvateľov, ktorí na území neďaleko dôležitej komunikácie medzi Doneckom a Luganskom, v Avdejevke, ešte žijú.
Podobne na opakované žiadosti pobaltských krajín sa v nich udomácňuje 3 500 vojakov U.S. Army primerane vyzbrojených tankami a podpornými prostriedkami spolu s ďalšími mechanizovanými brigádami NATO z európskych štátov únie. Ako nás informoval vyslaný redaktor RTVS priamo z miesta, mladí americkí vojaci, ktorí sú v Európe prvýkrát v živote, zatiaľ prespávajú v odstavených, ale vyhrievaných železničných vagónoch, no tešia sa na spoluprácu s miestnymi a učia sa aj niektoré slová z ich jazyka. Čo chybuje najviac, sú dôkazy o agresívnom správaní protivníka. Náš odborník na bezpečnosť síce uvádza, že ruské lode a lietadlá už niekoľkokrát porušili suverénne územie pobaltských štátov, no ťažko posúdiť, či to neboli medzinárodné vody a rovnako aj medzinárodný vzdušný priestor. Ale argument v tejto situácii je to vážny, aby došlo k netrpezlivo očakávanej provokácii zo strany Ruska. Aby rástlo napätie vo vzájomných susedských vzťahoch pozdĺž hraníc, Lotyši už budujú drôtené ploty, aby to očakávaný agresor z východu mal bez nožníc na drôt sťažené.
Takto sa vedie propaganda, aby dôvodila prítomnosť vojsk NATO v Pobaltí i s našimi 152 vojakmi a vojačkami. Atmosféra, ktorú sa darí vytvárať, je vážnejšia, ako bola v čase studenej vojny a pripomína pamätníkom skôr približovanie sa hitlerovcov k hranici tesne pred vpádom na územie ZSSR v júni 1941, aj keď sily sú neporovnateľné, no na vyvolanie vážnejšieho konfliktu postačujúce. Čo je za tým?
Keby sme sa vrátili v pamäti k obdobiu, kedy štáty patriace do spoločenstva NATO obchádzal pred svojím odchodom z funkcie generálny tajomník Rassmunsen a žiadal plnenie finančných povinností voči aliancii vo výške 2% z HDP, terajší I. Stoltenberg to robí ináč, sofistikovanejšie, ako sa dnes zvykne hovoriť. Plnenie príspevku vyžaduje z vážnejších dôvodov, hrozbou zo strany nepriateľa a čoraz zastaranejšou bojovou technikou. No zrejme nebudeme ďaleko od pravdy, že ide o zvýšenú produkciu v odvetví, na ten účel existujúcemu.
