Upozornenie: Aj pri tomto článku musím uviesť, že sa s ním editor Slova nestotožňuje. Dôvodom ako v predchádzajúcom článku je, že nevyjadruje len názor či názory, ale aj priamu výzvu ako voliť.
Nadchádzajúce parlamentné voľby na Slovensku vo februári tohto roku, budú opäť len ďalšími voľbami v podmienkach nadvlády súkromného kapitálu a v podmienkach zásadného ovplyvňovania verejnej mienky súkromnými médiami. Nedokážu preto zmeniť podstatu tohto systému – kapitalizmu. Aj v týchto voľbách sa bude rozhodovať len o tom, ktoré kapitálové skupiny silou svojich peňazí vo volebnej kampaní presadia do politických funkcií svojich zástupcov. Aby pomocou politickej moci potom ďalej zvyšovali svoje zisky a posilňovali svoje mocenské postavenie na Slovensku.
Komunisti sa nezúčastnia aktuálneho volebného súboja medzi liberálnym a takzvaným konzervatívnym kapitalizmom. Nielen z dôvodov finančných, ale aj preto, že si vyhodnotili, že možnosť voľby skutočných sociálnych alternatív príde až neskôr, keď sa v spoločnosti vytvorí zodpovedajúca situácia. Keď také podmienky nastanú, voľby nebudú už len o „kozmetických zmenách“ v rámci kapitalizmu, ale o dôvere silám, ktorým ide skutočne o občanov, o dôstojný život pracujúcich, o Slovensko. Nielen o ekonomické ukazovatele – o mieru zisku, o mieru rastu, o prírastok HDP, o obrat z predaja…, ale aj o iné faktory, dôležité pre človeka. K najdôležitejším z nich patrí aj spravodlivé odmeňovanie za prácu, dôstojné podmienky v zamestnaní, kultivované správanie zo strany zamestnávateľov, pozitívne a ústretové medziľudské vzťahy v zmysle našich tradičných hodnôt a morálky. Ale aj dobré zdravotné zabezpečenie pre všetkých, rovnocenný prístup k vzdelávaniu, vrátane vysokoškolského, poskytovanie pravdivých a objektívnych informácii, bez jednostranného cieľavedomého a zámerne deformovaného spracovania a podania.
V súčasnej dobe nie sú na Slovensku medzi kandidujúcimi politickými stranami subjekty, ktoré by svojimi programovými hodnotami a víziami rozvoja Slovenska stáli v kategorickej opozícii voči terajšiemu systému. Nie sú tu a nekandidujú strany, ktoré by usilovali o realizáciu takých koncepčných zmien, ktoré by viedli k prešetreniu privatizačnej lúpeže po novembri 1989, k zásadnému posilneniu postavenia štátu v ekonomickej štruktúre Slovenska, či k obnove národného hospodárstva a ku koncepčnému riešeniu ťažkej životnej úrovne našich dôchodcov, mladých rodín i ľudí, ktorí žijú zo svojej práce.
V strane [KSS – pozn. red.] sa preto prirodzene tiež diskutovalo o tom, ako sa postaviť k týmto voľbám. Koho voliť a komu dať v takejto situácii voličský hlas?!
Bolo by možné prikloniť sa k voľbe takej strany, ktorá má vo svojom volebnom programe najviac bodov, ktoré sa zhodujú s programovými bodmi a hodnotami komunistov. Bolo by to zložité, pretože viacero politických strán, bez ohľadu na to, či sa radia k pravici alebo ľavici, za tých 30 rokov kapitalizmu „odpísalo“ či „odkukalo“ viacero bodov z komunistických programov. Lebo len komunistom išlo vždy o pracujúcich ľudí a radových občanov. A oni, ako buržoázne strany, nedokázali nič nového vymyslieť. Niektoré zámery a opatrenia, opísané z programov KSS a deklarované v rôznych modifikáciách, sú použité dokonca aj v programoch strán, u ktorých by to nikto nečakal .
Avšak je zrejme, že ciele a zámery týchto strán nie sú totožné s tým, čo prezentujú v predvolebných kampaniach a vzájomných súbojoch. To len navonok sa snažia presvedčiť občanov o tom, že „im ide o ľudí“.
Tiež by sa dalo rozhodnúť podporovať nie stranu, ale osobnosti či osobnosť, ktorá svojím konaním, politickými vyjadreniami, stanoviskami a postojmi je blízka hodnotovej orientácii KSS. Bol by to určitý kompromis – sústrediť sa na preferenciu konkrétnemu politikovi, a nie strane, v ktorej pôsobí. Logika veci je však taká, že ak zakrúžkujete, teda dáte hlas čo i len jednej osobe na kandidátke nejakej strany, tak vlastne podporíte celú kandidátku strany. Aj s jej prešľapmi, chybami, hlasovaniami a postojmi. Ale aj so zištnými záujmami a konaním jednotlivcov z jej radov, ktoré sa nezhodujú s potrebami a záujmom občanov i štátu.
Nezúčastniť sa volieb, bude znamenať prispieť k víťazstvu novovzniknutých, väčšinou domácimi i zahraničnými oligarchami podporovaných strán, jednoznačne liberálneho razenia. So všetkými veľmi pravdepodobnými negatívnymi dopadmi na občanov, predovšetkým pracujúcich ľudí.
Najsprávnejším sa v terajšej situácii javí odporúčanie, ktoré možno nebude chápané všetkými ľavicovými voličmi s porozumením. To znamená zúčastniť sa volieb, avšak do obálky, ktorú voliči vhodia do urny, nevložiť lístok žiadnej politickej strany. Toto gesto bude výstražný hlas, dvihnutý prst pre tých, ktorí sú pri moci, ale aj pre tých, ktorí sa o moc usilujú, aj pre ich domácich a zahraničných sponzorov. Signál k tomu, že sa Slováci zobúdzajú a začínajú si uvedomovať ich protiľudové a protinárodné konanie i zámery. Že prichádza čas, kedy treba pritvrdiť a dať im najavo, že čestní a pracovití občania na Slovenska si dokážu vládnuť sami, so svojím vlastným rozumom a svedomím.
