Tibor Huszár (1952 – 2013) s ocenením laureát Identifikačného kódu Slovenska.
Sú rôzne druhy stretnutí. Iba niektoré majú dlhodobý význam a tie najkrajšie sú nekonečné. Tibor Huszár bol majstrom stretaní. S eleganciou a prostotou jemu vlastnou realizoval stretnutia po celom svete. Najčastejšie v Prahe, Paríži, Brazílii, Mexiku a USA. Stretnutia preňho boli elixírom, stimulom i objavmi. V každom človeku spoznával osobnosť, ktorú dokázal zachytiť v momente jedinečnom. Skutočne neviem, kde vzniká ten fenomén spoznania okamžiku keď má vzniknúť umelecké dielo. Moment zachytiť niečo vtedy, keď to má byť zobrazené. Tibor Huszár to so svojím charakteristickým fotoaparátom vedel. Tak čisto, ako jeden z niekoľkých na tomto svete. Aj preto bol hviezdou, ktorá nezhasína.
Umelecká fotografia je výtvarnou disciplínou, ktorej jedným z najvýznamnejších reprezentantov na Slovensku a vo svete je i zostane osobnosť Tibora Huszára. Nosnou témou v jeho tvorbe sú neopakovateľné cykly, ktoré povýšil na umelecké vzácnosti. („Gotické a románske fresky na Gemeri“, „Prírodný park v Betliari“, „Portréty umelcov“, „Cigáni“.) Vstúpil s nimi do zdanlivo neznámeho sveta prezidenta i pápeža. Ale tiež veľkomesta, a Kolomana Sokola. Aby sa vždy vracal „Na krídlach večnosti“ k nekonečne významovým letokruhom stromov. Jeho umelecké videnie, zmysel pre kompozíciu a charakteristiku zobrazenia stavali na veľkom talente. Tibor vždy vedel, že umenie je predovšetkým tvorivé hľadania a trvalé prijímanie nového. Preto každý z jeho obrázkov fascinoval a zaujal.
Pripravil okolo 20 prestížnych samostatných výstav v reprezentačných galériách sveta. Zúčastnil sa desiatok kolektívnych výstav u nás i v zahraničí.
Vydal temer 20 pôvodných reprezentačných knižných publikácií, v ktorých rozvíjal pôsobivé a aktuálne témy umeleckej fotografie.
Od roku 2003 prednášal doc., Mg.A. Tibor Huszár, Art.D., na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 2004 na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Jeho diela sú súčasťou súkromných a galerijných zbierok zberateľov z celého sveta. Je držiteľom viacerých popredných cien a uznaní. Zlatá plaketa na medzinárodnom trienále divadelnej fotografie, Juhoslávia (1983), Najkrajšia kniha roka (1999), Cena ministra kultúry SR a cena Najkrajšia kniha roka (2001), Osobnosť roka (2007), Najkrajšia kniha roka (2008), 1. Premio Speciale della Giuria con coppe (2008, Taliansko), najvyššia cena Trofeo „Perla dell´Adriatico“(Taliansko, 2009). Za knihu „Cigáni“ obdržal od anglickej kráľovnej počas jej pobytu na Slovensku ďakovný list s uznaním. V roku 2009 vstúpil do siene osobností. Stal sa „Nositeľom Identifikačného kódu Slovenska“, jedného z prestížnych ocenení našej doby. Tvoril na celom svete.
Prvýkrát som sa s ním stretol v roku 1974. Naposledy na pohrebe v rodnej obci. Boli tam stovky ľudí, tých, čo si ho skutočne ctili a obdivovali. Najlepšie sa spomína, keď človek mlčí. Je však treba spomínať? Tibor, s jeho mohutnou postavou, smejúcimi sa očami, neporiadnou bradou a vlasmi sa ku nám hrnie a rozpráva. O tom, kde bol a kam pôjde. Vedel pripravovať iba veľké veci. Veľké knihy, rozsiahle fotografické cykly, obrovské cesty po svete. Aj pri spomienke na tohto majstra fotografie treba napísať, že bol jeden z posledných bohémov tohto sveta. Žil.
Tibor odišiel veľmi skoro. Nemusel. Každý príchod i odchod človeka je výzvou. Nielen preňho. Pre nás.
Človek veľkého srdca a talentu, ktorý miloval všetkých a všetko krásne, pokračuje v obrovských plánoch, o ktorých sa už nikdy nedozvieme.
