Najskôr teda ten kľúčový argument – superhrubá mzda ukáže ľuďom, koľko je celková cena práce, lebo dnes si zamestnanci neuvedomujú, koľko predstavujú všetky náklady na platy, vrátane odvodov, ktoré za nich platí zamestnávateľ nad rámec hrubej mzdy. Keď toto vládni predstavitelia papagájujú, sú iba dve možnosti: (1) buď sú natoľko arogantní, že občanov považujú za úplných negramotných hlupákov, ktorí nevedia ani len čítať a je im jedno, čo majú na výplatnej páske, alebo (2) úplných hlupákov máme vo vláde a oficiálna mzda je pre nich taký zanedbateľný príjem, že ani netušia, ako vyzerá ich výplatná páska.
Celkovú cenu práce môže totiž každý zamestnanec vidieť na svojej výplatnej páske už dnes. Je uvedená pri záverečnom súčte, tam, kde sa uvádza čistá mzda, čo je pre väčšinu ľudí vždy najhľadanejší údaj. A nielen to. Na výplatnej páske sú uvedené aj presné sumy, koľko za nás platí zamestnávateľ na jednotlivých druhoch odvodov, takže zamestnanci vidia nielen rozdiel medzi svoju hrubou mzdou a odvodmi zamestnávateľa, ale aj z čoho sa tieto odvody skladajú.
Zmanipulované zvyšovanie platov
Takže argument, že tzv. superhrubú mzdu potrebujeme kvôli širšiemu rozhľadu zamestnancov ohľadom nákladov na ich platy je nezmysel, výmysel, úplná blbosť. Už len to by malo stačiť na odmietnutie tohto konceptu. Veď ak by vláda plánovala niečo naozaj užitočné (pre voličov), tak by to mohla vysvetliť pravdivo a nemusela by sa utiekať k takýmto primitívnym a prehliadnuteľným klamstvám. Avšak dôvodov na odmietnutie superhrubej mzdy je viac.
Tzv. superhrubá mzda totiž povedie celkom nepochybne k poklesu čistých príjmov zamestnancov. V priebehu niekoľkých rokov to pritom môže byť výrazný pokles – percentuálne i v absolútnom vyjadrení (v eurách). Prvým dôvodom bude nemožnosť porovnávať zvyšovanie miezd z doterajším vývojom. Superhrubá mzda a terajšia hrubá mzda sú výrazne odlišné, čo už v budúcom roku umožní skresľovať reálny mzdový vývoj.
Superhrubá mzda spôsobí, že ľudia budú mať zrazu výrazne vyššie sumy na výplatných páskach. Ale len tým, že im ku mzde pribudnú sociálne a zdravotné odvody, ktoré teraz súčasťou platu nie sú. Akékoľvek požiadavky na rast miezd tak budú môcť zamestnávatelia odrážať úplne či aspoň čiastočne eliminovať s „argumentom“: Veď sa pozrite, o koľko vám teraz narástol plat. A keďže väčšina podnikov u nás nemá odborárov, ktorí by za ľudí viedli kolektívne vyjednávanie, mnoho ľudí sa v tom nedokáže zorientovať. Superhrubá mzda zjednoduší zamestnávateľom manipuláciu s pracovníkmi.
Navyše veľmi podobné to bude aj v ďalších rokoch. Z každého zvýšenia superhrubej mzdy, ktoré si zamestnanci presadia, im poriadny kus – oveľa väčší, než dnes z hrubej mzdy – odkroja odvody. Odvodov sa zo superhrubej mzdy bude totiž platiť viac, než dnes z hrubej. A tak (podľa toho, aké vysoké napokon odvody od 1. 1. 2012 budú) neuvidia ľudia „v čistom“ ani polovicu toho, čo im zostane pri rovnakom percentuálnom zvýšení miezd (dnes hrubej, „zajtra“ superhrubej) v súčasnosti.
Čisté reálne mzdy poklesnú
Teda – tým, že zamestnanci budú platiť aj tie odvody, ktoré dnes za nich platí zamestnávateľ, z každého dohodnutého zvýšenia superhrubej mzdy stratia viac, než je to pri valorizácii platov teraz. Niet pochýb, že to, koľko to bude presne, budú ľudia zisťovať až po podpísaní kolektívnych zmlúv – keď dostanú „zvýšené“ výplaty. A nakoľko to takto bude po zavedení superhrubej mzdy vyzerať každý rok, zachovanie doterajšieho tempa valorizácie miezd bude v priebehu niekoľkých rokov znamenať výrazné zníženie čistých reálnych príjmov pracujúcich oproti dnešku. Štát sa pritom bude tváriť spokojne, lebo on o svoje príjmy (na daniach a odvodoch) nepríde a zamestnávatelia dokonca ešte získajú.
Tzv. superhrubá mzda tiež bude znamenať zvýšenie zdaňovania platov. Zatiaľ čo dnes sa totiž zdaňuje plat až po odrátaní odvodov, po novom sa bude zdaňovať celá superhrubá mzda. Mimochodom, to je skutočný unikát, ktorý v normálnych krajinách nenájdete. Odvody sú – podobne ako daň – povinnou platbou štátu a strhávať ľuďom daň zo zaplatenej dane – na to už treba naozaj poriadne silný žalúdok, alebo veľmi slabú mozgovú činnosť. Predstavte si, že prídete do kina, zaplatíte lístok a oni od vás budú požadovať ešte ďalší poplatok za to, že ste zaplatili lístok. Absurdné? Nie pre R. Sulíka a I. Mikloša. A vlastne ani pre „sociálnu“ Ivetu Radičovú.
Superhrubá mzda prinesie väčšie daňové zaťaženie občanov – a to je ďalší dôvod, prečo ju treba odmietnuť.
Okrem toho prinesie pre zamestnancov superhrubá mzda nové povinnosti. Platenie odvodov bude odteraz už iba na ich pleciach. Iba zamestnanci budú niesť zodpovednosť za to, aby odvody z ich miezd boli riadne a včas zaplatené. Vládni predstavitelia síce tvrdia, že fyzicky budú odvody posielať stále zamestnávatelia, ale potom nie je vôbec jasné, ako ich budú zamestnanci kontrolovať a najmä donucovať, aby peniaze naozaj poslali a urobili to načas. Pritom podľa toho, čo vieme dnes, ak nebudú odvody zaplatené, bude môcť Sociálna poisťovňa či zdravotné poisťovne poslať na občana exekútora, zobrať mu jeho majetok a nikto mu nepomôže. Berúc do úvahy, aká je dnes na Slovensku situácia – výsledkom zavedenia superhrubej mzdy môže byť aj takéto ožobračovanie pracujúcich nielen o peniaze, ale aj o majetok.
Ďalšie povinnosti na pleciach ľudí
A pokiaľ ide o odvodové a daňové zaťaženie platov v budúcnosti – bude to celé na pleciach už len zamestnancov. Ak sa dnes vláda čo i len uvažuje akýmkoľvek spôsobom o zvyšovaní odvodov, okamžite sú „v pozore“ tak zamestnanci, ako aj zamestnávatelia. Po novom to už firmy trápiť vôbec nebude – celé odvody už budú záťažou iba ich pracovníkov. Ak ich vláda bude zvyšovať, zamestnávatelia nebudú mať dôvod protestovať. Vyššie odvody totiž „iba“ znížia čisté platy ľudí, ale nezvýšia náklady firiem na odmeňovanie zamestnancov.
Zavedenie tzv. superhrubej mzdy má aj taký negatívny účinok, že bude povzbudzovať zamestnávateľov a pravicových politikov, aby čo najviac dnešných povinností „odbavili“ firmy „príplatkom“ ku mzde. Ministerstvo hospodárstva to už teraz navrhuje so stravnými lístkami. Ľudia majú namiesto nich dostať viac na výplatu. Lenže v tom prípade sa im táto suma zdaní a zaťaží aj odvodmi. Oproti dnešnej hodnote „gastráča“ ľudia dostanú maximálne tak dve tretiny. A čo bude v podnikoch, kde ľudia dostávajú normálnu stravu? Prepustia kuchárky, ich pomocníkov, lebo ten príplatok sa im oplatí viac? Alebo si stravu budú musieť zamestnanci vybojovať v kolektívnom vyjednávaní za cenu nižšej valorizácie platov?
Okrem toho vzniká otázka, kde sa táto filozofia zastaví. Akých ďalších povinností voči zamestnancom sa budú zamestnávatelia zbavovať? Namiesto ochranných pomôcok, namiesto pracovného oblečenia, namiesto iných vecí budú firmy dávať ľuďom radšej príplatky? Lenže potom budú mzdy vyzerať oproti dnešku naozaj úžasne, zakrátko môžu byť aj dvojnásobné až na to, že keď si z nich ľudia zaplatia všetko, čo dnes nemusia, zistia, že im zostanú oproti dnešku sotva dve tretiny.
Tzv. superhrubá mzda je podvod. Je to spôsob, akým sa oslabia väzby medzi zamestnávateľom a zamestnancom. A z ľudí sa ešte viac stanú nájomné (zmluvné) pracovné sily, voči ktorým budú mať firmy povinnosť iba vyplatiť im dohodnutú odmenu. Superhrubá mzda prenáša na ľudí nové povinnosti a ešte aj nové riziká a oslabuje ich postavenie v podnikoch. Možno, že pomôže „zlepšiť podnikateľské prostredie“, ale za cenu zhoršenia pracovného prostredia, na úkor zamestnancov. Skutočnosť, že na základe praktických skúseností ohlásila terajšia česká pravicová vláda zámer zrušiť superhrubú mzdu a vrátiť sa naspäť k pôvodnému konceptu, je len čerešničkou na torte. Aj bez toho je dosť rozumných argumentov proti jej zavedeniu na Slovensku.
Samozrejme, v prípade, že vláda chce urobiť niečo v prospech bežných ľudí.
Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci (Smer – SD)
Ilustračné foto: Andrij Bulba, Andres Rueda a jaimebisbal
