MENEJ ŠTÁTU, MENEJ KORUPCIE. A VIAC SLOBODY! – heslo, s ktorým politická strana Sloboda a solidarita s Richardom Sulíkom tiahla do predvolebnej kampane. Koronavírus razom všetko mení a z úst víťaza volieb – premiéra Igora Matoviča v seriálových tla(pla)čovkách – zaznieva opak. Či sa to „podržbalónikovi“ Richardovi páči alebo nie, opäť a dlho bude len na vedľajšej koľaji… Ak si chce udržať aspoň zbojnícku česť, mal by sa zamyslieť nad politickou sebaeutanáziou. Alebo po slovensky – zutekať z kratšej cesty. Lebo proti pandémii je štát odrazu dobrý, potrebný, nevyhnutný… Ako sťahovaví vtáci vracajú sa túto jar domov i tí, čo z neho z núdze alebo aj ľahkovážne zutekali… Teraz volali o pomoc a žiadali rýchlu i bezplatnú prepravu do vlasti. Velebia štát aj podnikatelia, žiadajúci záchranu pred krachom. Šibnutím koronavírusovým chvostíkom odrazu prestala platiť kapitalistami, neoliberálmi a globalistami dookola omieľaná poučka, že „trh všetko vyrieši“…
… na koho to slovo padne… ako na druhého? Kresba: Ľubomír Kotrha
Niektorí ministri tak majú „leháro“ a môžu v pokoji čistiť a dezinfikovať svoje úrady. Nie od koronavírusu, od predchodcov. Lebo na Slovensku je to tak. Každý, kto sa čo i len raz v živote stretol alebo rozprával s národniarom, s Bugárovcom, nebodaj so živým smerákom, poletí. Keďže päť-šesť členné ministraničky (murujúce teraz narýchlo vládnu moc na Slovensku) minuli už na obsadenie ministerských postov a do funkcií štátnych tajomníkov všetkých členov strany, ostatné miesta v štátnej a verejnej správe musia obsadiť náhodne. Odbornosť sa odkladá! Zelenú dostanú rodinní príslušníci po vzore obsadenia parlamentu a okoloidúci s najostrejšími lakťami, drzosťou a s hrubým slovníkom proti minulej vláde. Personálny mlynček SaS už domlel, preto Richard Sulík ponúka za poradcu na ministerstvo školstva aj svojho 25-ročného syna Filipa… No pravicovo-liberálna SaS okamžite skočila aj po „spoľahlivých“ utečencoch. Učebnicovým príkladom je Jozef Mihál. Skúsenosti zo strany Nádej, ktorú založil s Jirkom Malchárkom ešte v roku 2006, praktiky z aktívneho pôsobenia v sezónnej Radičovej vlády (v ktorej za SaS okúsil v roku 2010/2011 ministerské kreslo), zúročil s Beblavým. Až tak, že ako spoluzakladateľ hnutia SPOLU prispel k jej trápnej porážke vo voľbách 2020. Tento nový a perspektívny politik sa však otriasol ako dunčo umazaný z kaluže a s vyplazeným jazykom i stiahnutým chvostom pribehol olizovať gazdu. Rovnako Jana Kiššová, patriaca k najvyšším predstaviteľom strany SaS, z nej ušla ešte v roku 2019, aby sa zapísala ako zakladateľka Demokratickej strany. No tak ako Mihálovi, ani jej sa po neúspechu vo voľbách neštítil „veľký návrat“. Okamžite, keď zavoňali bankovky štátnej kasy so štedrými platmi v exekutíve, pribehli za Sulíkom. Morálny aj odborný kredit tejto Matovičovej vlády je pozoruhodný a isto neopakovateľný. Bezcharakterný karierizmus! „Vedúce pozície vo verejnej správe sa obsadzujú za zatvorenými dverami, a tak sa do funkcií dostávajú aj odborne a eticky pochybní ľudia“ – uvádza Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý vyzýva novú vládu na zmenu.
V tejto mimoriadnej situácii budú najvyťaženejšími ministrami asi šéfovia ministerstiev financií, zdravotníctva, vnútra či poľnohospodárstva. Ako však bude fungovať v stroji vládneho parného valca toto rôznorodé súkolie? Čosi naznačil už samotný začiatok vládnutia. Keď sa niektorá z televízii pýtala Mičovského, čo hovorí na to, že vraj bude ministrom pôdohospodárstva – odpovedal pohotovo a zasvätene: „Viete, že som lesník, že mám k lesom blízko. A veď lesná pôda na Slovensku v súčasnosti predstavuje 41 percent celkovej rozlohy SR“. No už na druhý deň po menovaní vlády Ján Budaj vyhlásil: „Lesy by sa mali preniesť pod Ministerstvo životného prostredia SR.“ A minister v lesníckej uniforme len s úľavou sklopil uši a prihodil mu do nákupnej tašky aj štátne lesy. „Nemôžeme trhať lesy tak, že pod životné prostredie pôjdu iba tie chránené a hospodárske lesy zostanú pod pôdohospodárstvom, lebo aj také úvahy tu boli. Všetky lesy prejdú ako celok na životné prostredie.“ Menej starostí, viac času na podlosti. Humenčan Mičovský bol v poradí druhým kádrovačom a okamžite vyhodil z funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR. Toho Mariána Staníka, ktorý nad ním v roku 2016 zvíťazil v konkurze o lukratívne kreslo lesníckeho šéfa. A nahradil ho „pripraveným a kvalifikovaným odborníkom“ Matejom Vigodom z malej lesnej správy, ktorý bude teraz riadiť 3 600 ľudí. O ľudí tu však vôbec nejde. Potvrdil to vo svojej požiadavke na novú vládu viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka. „V prvom rade treba ochrániť nie ľudí, ale podnikateľov pred ekonomickými dopadmi pandémie.“ Do našej histórie sa kedysi zapísal výraz „zúrivý reportér“ – spájaný v dobrom s novinárom Egonom Erwinom Kischom. Dnešok vyplavil „zúrivého liberálneho odľuda“. V televízii Machunka vidí svätý grál len a iba v potrebe pomoci podnikateľom. Uviedol aj ako: zrušením trinásteho dôchodku, znížením či zmrazením minimálnej mzdy, zrušením alebo znížením príplatkov za prácu v noci, soboty a nedele, podľa neho treba zrušiť rekreačné poukazy i opatrenia zo sociálnych balíčkov.
Strany dnešnej koalície ale predsa pred voľbami sľubovali zachovať všetky sociálne výdobytky. Sľubovali zmenu. Je treba uznať, že zmena je viditeľná. Predstaviteľ štátnej administratívy Matovič verejne klame, vyplakáva na tlačových konferenciách, dohadzuje biznis firmám a laboratóriám oligarchickej Penty a médiá o tom všetkom mlčia. No a zmena je badateľná aj vo vygumovaní opozície z verejného politického diania i z mediálneho obrazu dňa. Verejnosť nepozná text koaličnej zmluvy, lebo mešká ako Matovič na vysielanie a štátnické termíny. Občania Slovenskej republiky očakávajú i tŕpnu, čo všetko sa objaví (no ani neobjaví) v programovom vyhlásení „vlády zmeny“, ktoré musí exekutíva predložiť do parlamentu do30 dní. Jasné je, že Sulíkova predstava o zmenšenom význame štátu v ňom nebude. Richard Sulík je tak iba apendixom koronovanej vlády. Všeobecne známe je, čo pri zápale odstraňujú chirurgovia s rúškami na tvári ako prvé.
No niet čo závidieť ani obyčajnému Igorovi z Trnavy. Obrazne povedané – Matovič je brmbolcom na čapici láskavosti. Výstižnejšie je však konštatovanie, že takýto premiér je pre občanov Slovenska užitočný asi tak ako zadné vrecko na košeli…
