Inštitút justičného čakateľa má nielen na území SR, ale aj v iných krajinách Európy – napríklad ČR – dlhodobú tradíciu a jeho opodstatnenosť je historicky overená. Ministerka spravodlivosti nepredložila jediný rozumný dôvod, prečo by justícia nemala mať možnosť vychovávať budúcich sudcov. Všetky právnické profesie pripravujú v rámci prípravnej praxe svojich nástupcov. Prokuratúra ma právnych čakateľov prokuratúry. Advokáti, exekútori a notári majú koncipientov. Musia mať trojročnú prax. Navrhovanou zmenou však štát deklaruje, že funkcia sudcu, čo možno považovať aj za vrchol spomedzi právnických povolaní, nie je natoľko náročná ako iné právnické povolania, aby si vyžadovala systematickú prípravu.
Sudcovia na objednávku
Justičný čakateľ, na rozdiel od ostatných uchádzačov o sudcovské povolanie, je vyslovene školený a pripravovaný na výkon tohto povolania. Podobný projekt podporujú napríklad americké inštitúcie v Macedónsku, kde budúcich sudcov školí justičná akadémia. Pritom zámer vlády obsadzovať voľné miesta sudcov aj odborníkmi, ktorí pôsobili v prostredí mimo justície, môže mať neželaný dopad na kvalitu výkonu sudcovského povolania. Budeme mať sudcov na objednávku? Ako zabránime, že vplyvné advokátske kancelárie, alebo lobistické skupiny nebudú mať vlastných sudcov? Veľa ľudí sa čuduje, ako je možné, že sudca, ktorý odsúdil na osem rokov Černáka za vydieranie, ho teraz obhajuje. Umožňuje to zákon a nová právna úprava vytvorí advokátovi, obhajujúcemu ľudí z podsvetia, možnosť stať sa sudcom. A ak bude prednášať na niektorej z právnických fakúlt môže ísť rovno na Najvyšší súd.
Je to hazard s bezpečnosťou štátu. Slovensko je počtom obyvateľov veľmi malá krajina a myslím si že sudca by nemal vykonávať pred nástupom do taláru inú právnickú profesiu s výnimkou prokurátora. Pretože práca sudcu, ako aj celý chod súdu a charakter súdnej agendy je natoľko špecifický, že je potrebné, aby ho sudca ovládal ešte predtým ako sa stane sudcom, a nie, aby si ho osvojoval takpovediac „za pochodu“ súčasne s výkonom sudcovskej funkcie.
Pokiaľ ide o o spochybňované výberové konania na miesta justičných čakateľov, mohol sa do nich prihlásiť ktokoľvek, kto spĺňal zákonom určené kritériá. Boli to stovky uchádzačov. Všetci justiční čakatelia prešli riadnym, verejným a otvoreným výberovým konaním, ktoré síce niektoré médiá účelovo spochybňujú, ale žiadnym z neúspešných uchádzačov ich nenapadol!
Výberové konanie malo tri etapy. Po písomných testoch a preklade z cudzieho jazyka nasledovali niekoľko hodinové psychologické testy a konanie sa uzatvára ústnou časťou, pričom spravidla trvalo tri dni. Takéto výberové konanie je totožné, s výnimkou vypracovania súdneho rozhodnutia, s výberovými konaniami na funkciu sudcu. Vypracovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou justičnej skúšky, ktorú je justičný čakateľ povinný absolvovať po uplynutí trojročnej prípravnej praxe. Ďalšie výberové konanie pre justičných čakateľov na funkciu sudcu je v danom kontexte neopodstatnené, účelovo duplicitné a popierajúce zmysel a význam už absolvovaného verejného a riadneho výberového konania.
Podivuhodné výberové konania
Tým, že vláda mení postavenie, práva a povinnosti justičných čakateľov, tento fungujúci inštitút z právneho poriadku SR odstraňuje. Existujúcich justičných čakateľov de facto „vydiera“, keď ich núti buď odísť z justície alebo stať sa vyššími súdnymi úradníkmi (na túto pozíciu sa pritom existujúci čakatelia nehlásili). Zavádza aj dve odlišné skupiny VSÚ, nakoľko jedna skupina bude tá, ktorá bola prijatá do funkcie VSÚ výberovým konaním určeným na funkciu VSÚ a druhá skupina budú VSÚ, ktorí boli prijatí na základe výberového konania totožného s výberovým konaním na sudcu (existujúci justiční čakatelia).
Nehovoriac o retroaktivite vo vzťahu k dnešným justičným čakateľom, keďže zmena pôsobí spätne, lebo zasahuje do práv nadobudnutých v súlade so zákonom do minulosti a to výrazne negatívnym spôsobom. Takýto postup naša ústava nielen nepripúšťa ale priamo vylučuje. Otázka takejto retroaktivity je jasná otázka pre druhákov právnických fakúlt, preto ma udivuje, postoj docentky práva. To v právnom štáte nie je prípustné. Takáto situácia už vznikla v roku 2003, kedy práve súčasná vládna koalícia stret a rozpor jednotlivých právnych úprav riešila prostredníctvom prechodných ustanovení zákona, podľa ktorých sa ustanovenia o povinnosti zúčastniť sa výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu nepoužili pre justičných čakateľov, ktorí sa justičnými čakateľmi stali pred nadobudnutím účinnosti vtedajšej novely zákona.
Na záver ešte jednu poznámku: stále počúvame, aké budú výberové konania transparentné a nezávislé. Nuž, asi musí to byť veľká náhoda, že všetky významné riaditeľské posty napríklad legislatíva, civilná sekcia i trestný odbor obsadili bývalí absolventi právnickej fakulty z Košíc z jedného ročníka. Navyše viacerí pracovali predtým na ministerstve, alebo v rezorte. Takže sú tu vážne podozrenia, že táto právna úprava slúži na to, aby si ministerka Žitňanská dosadila vlastných sudcov, dokonca ako docentka práva teoreticky aj ona môže stať bez praxe na súde sudkyňou.
Autor je poslanec NR SR za Smer-SD
Ilustračné foto: Paul Townsend a Wilson Alfonso
