Podľa môjho pozorovania súčasná predvolebná „kampaň“ bola často vedená veľmi šikovne. Úzkostlivo sa niekedy vyhýbala vážnym témam, aby sa neodhalili slabiny niektorých politických strán, ktoré žiadny nosný program nemajú a nemajú ani odborníkov schopných prezentovať sa v tvrdej diskusii. Preto sa v kampani často vyťahovali nepodstatné veci – a ľud na to naletí. Zjavne nikto netuší, ako dopadnú voľby, ale už sa špekuluje o premiérovi, koalíciách a podobne. Tento cirkus je podporovaný niektorými médiami a je to asi len taká televízna farma so slabými hercami. Skôr by som privítal manifestovanie príťažlivých a reálnych snov pre občanov. Nikto však pri všetkej úcte doteraz nepovedal, ako chce zjednocovať to názorovo rozdelené Slovensko. Povedať, že budeme slušní, čestní a spravodliví je veľmi málo. Tieto vlastnosti by mal mať politik doslova vrodené. Tieto vlastnosti by sa nemali podsúvať občanom ako nejaká pridaná hodnota. Každý z politikov nám, samozrejme, chce iba to najlepšie, ale to, čo je podľa neho najlepšie, nemôže stotožňovať s potrebami národa ako celku, pretože každý z nás vyrastal v inom materiálno-spoločenskom a kultúrno-ekonomickom prostredí, a teda floskula tej či onej politickej strany o tom, že má najlepší politicky program pre občanov, je číro čistým nezmyslom. Uvedomujem si, že je náročné manifestovať príťažlivé sny a programy pre občanov (všetkých), pretože vychádzajúc zo zamerania strán každá sa orientuje na iné hodnoty, čo automaticky vylučuje konanie v prospech všetkých občanov.
Práve v tom je to čaro demokracie, že o priazeň ľudí sa uchádzajú rôzne strany a voliči určia preferencie, čo sa má urobiť skôr či nástojčivejšie. Ak si vyberú stranu, ktorá má napríklad za jednu z priorít zrušenie zastropovania dôchodkov, tak to bude hlavná úloha pre novú vládu. Myslím, že koalícia potom prinesie zosúladenie viacerých „chcení“ či plánov a z toho sa urobí plán práce na volebné obdobie. Čiže nemusí jedna strana ponúknuť univerzálny program Keby sa teoreticky v jednej vláde zišli zelení, sociálni demokrati a konzervatívci – ich spoločným snažením by mohlo byť ekologickejšia, sociálnejšia a na tradičné hodnoty orientovanejšia politika. Samozrejme, že aj liberálna vláda pre niekoho znamená východisko. Čo človek, to originál, iná kvalita. Liberálna vláda by mohla byť dobrá najmä pre individualistov, ktorí sa tvária, že nikdy nemôžu byť chorí, hendikepovaní, že sa im bude stále dariť a budú mať stále plné vrecká peňazí. Ak sa však život zmení, budú medzi prvými, ktorí zrazu budú kričať, že im štát nepomáha a predtým mali plné ústa rečí, ako chcú zoštíhliť/minimalizovať štát. Ja osobne som zástancom štátnych regulácií. Slovensko potrebuje vládu politikov schopných robiť zmeny po vypočutí si odborníkov. Mne osobne vadia však takí politici, u ktorých absentuje sociálne cítenie a patriotizmus a patria k reprezentantom takej tej „globálno-konzumnej“ spoločnosti – beztvarej masy, pre ktorú sú jedinou hodnotou peniaze. A tiež nemám rád karieristov, egocentrikov, klaunov, majstrov populizmu, zákernosti a programovej prázdnoty. Zvoľme si teda takých politikov, ktorí budú slúžiť ľudu, ktorý im daroval na 4 roky prácu, aby presadzovali jeho vôľu. Zdá sa však , že boj o podobu Slovenská bude trvať dlhšie ako jedny voľby . Zmena má zmysel, len keď je zmenou k lepšiemu. Odporúčam im realizovať myšlienku Gándhího – napred ty sa staň tou zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete . Problémom je, že máme často neskúsených slabých populistických politikov, ktorí berú politiku ako prostriedok pre obohatenie sa.
