Stanica mimo korza

Takisto ako vtedy, pred desiatimi rokmi (ako si môžete prečítať v reportáži Šťastie k vám samo nepríde), aj teraz mi pomyselnú bránu do Staškova odomkla Iveta Bartusková, vedúca osobného úradu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci a otvoril ju starosta Staškova Ján Dodek. Bez jedného mesiaca je to práve desať rokov, čo som sa spolu s niekoľkými obyvateľmi krásnej kysuckej obce Staškov zamýšľala nad tým, ako sa na živote jej obyvateľov podpísala zmena režimu. Červenou niťou nesmotánkovej vrstvy našich občanov bol vtedy rapídny prepad pracovných príležitostí a rastúca nezamestnanosť. Bol to aj problém Staškovčanov. Nemohli by sa v snahe zvrátiť hrozbu, že by sa k nim mohla vrátiť bieda, akú zažil v detstve ich rodák, jediný oscarový slovenský herec Jozef Kroner oprieť o jeho osobnosť? Dobrá správa Ako sa v posledných týždňoch ukazuje, chceli by to aj teraz, rekonštrukciou jeho rodného domu, ktorý patrí Železniciam SR. Pre ťahačky okolo jeho ceny sa však rekonštrukcia stále odkladá a domček sa rozpadáva. Našťastie, minulý týždeň, ako vraví Ján Dodek, stanovili cenu za dom a pozemok pod ním na 3 800 eur, čo je už vzhľadom na rozpočet obce prijateľné. Ak všetko pôjde dobre, teda ak minister dopravy transakciu odsúhlasí, a obec bude mať list vlastníctva, bez ktorého nemôže podávať žiadosti o granty, môžu sa pustiť do práce. Materiál na opravu krovu, krytinu aj okná a dvere, aby sa dom uchránil pred ďalším chátraním, pretože papierovanie okolo nehnuteľností s takými zložitými vlastníckymi vzťahmi býva u nás priam nekonečné, už obec má. Je teda nádej, že k pamätníčku, ktorému, ako zdôraznil starosta pomohol v roku 2000 na svet najmä spisovateľ, vedec a pedagóg, profesor Jozef Leikert z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ale napríklad ministerstvo kultúry naň neprispelo ani halierom, pribudne po čase aj zrekonštruovaný rodný dom. A môže byť vábničkou pre turistov. V obci je 17-percentná nezamestnanosť, existujúce firmy majú päť, nanajvýš desať zamestnancov, a v blízkom okolí si človek nájde prácu len ťažko. Kedysi sa z Kysúc tradične chodilo za prácou do Česka, ale ako vraví Ján Dodek, najmä Ostravsko v tomto zmysle padlo, a stavbári či remeselníci chodia za prácou na Považie, južné Slovensko alebo do Prahy. V okrese Čadca, kde je 14-percentná nezamestnanosť, sa im podarí nájsť miesto ťažko. Podľa Ivety Bartuskovej majú podnikatelia záujem o stavbárske profesie, zváračov, krajčírky a automechanikov. A ostatní? Turisti by sa Staškovu zišli Pre Staškov je negatívom, že mladí sa po absolvovaní štúdia zväčša domov nevracajú. Pritom obec sa napriek problémom posúva dopredu. Starosta síce nerád spomína na majetkové vyrovnania po rozpade družstiev a ťažkosti po prechode kompetencií v roku 2002, ale môže sa za obec popýšiť napríklad dobudovaním kompletnej infraštruktúry a rekonštrukciou materskej školy a základnej školy. Rekonštrukcia Kronerovho rodného domu, ktorá by mala, ako vraví, stáť desaťtisíce eur, by mohla byť ďalším veľkým počinom aj možnosťami zamestnania pre Staškovčanov. Pravdaže, obec by ju sama neutiahla. Nádejou sú fondy EÚ. A mohol (či mal?) by byť aj štát. Jozef Kroner nebol iba Staškovčan Ľudia-legendy nemajú význam len pre obce, kde sa narodili. Ich leskom sa môže pýšiť celá krajina. Pravda, ak jej občania ich lesk nenechajú zapadnúť prachom. Na predstaviteľa oscarového Tóna Brtka či zľudoveného Kuba alebo až pod kožu sa derúceho železničiara Bieňa v Solovičovej hre Polnoc bude o päť minút v rozhlasovej i televíznej verzii, na človeka, ktorého vyhlásili za najlepšieho slovenského herca 20. storočia, sa vďaka niekoľkým obetavcom celkom nezabudlo. Má však jeho lesk dostatočný priestor zaskvieť sa v rodisku, ktoré by sa tým pozdvihlo? Veď napríklad kým dejiskom futbalového turnaja o Kronerov pohár je v Staškove, Ceny Jozefa Kronera iniciované Spoločnosťou Jozefa Kronera od roku 2001, v spolupráci s Národným osvetovým centrom, Kysuckou kultúrnou nadáciou a od roku 2006 s generálnym partnerom Enel Slovenské elektrárne, sa udeľujú mimo Staškova. V obci sú pritom dva penzióny, takže ocenení aj ceny udeľujúci by sa mali kde ubytovať. Po obnove Kronerovho rodného domu a živenia jeho legendy je podľa I. Bartuskovej, ktorá v Staškove až do roku 2000 riadila Miestne kultúrne stredisko, reálna aj vidiecko-kultúrna turistika. Majú tu aj lyžiarsky vlek, neďaleko je pútnické miesto Živčáková, kam chodia ľudia i zo zahraničia (aj z Poľska filmovej partnerky z Obchodu na korze Idy Kamińskej)… Á propos – železnice. Uvažovať prezieravejšie a zachovať sa voči hercovi propagujúcemu aj železnicu vo filmoch aj v knihách, veľkorysejšie ako dosiaľ, mohli by sa v lesku jeho legendy skvieť cielene tiež a ozdobiť slovenské koľajové „korzo“.