Prizvanie bývalého ministra Rudolfa Zajaca do skupiny strany SaS pre definovanie jej predstáv o zdravotníctve, svedčí o tom, že jeho pôsobenie v tomto rezorte z jej pohľadu zanechalo výrazné stopy, v ktorých chce pokračovať. To, že zmeny za pôsobenia R. Zajaca prinieslo dôsledky, ktoré neboli schopní napraviť po ňom nasledujúci ministri, časť našej pospolitosti prijíma inak.
Vtedy s istou nádejou sme sa tešili z jeho slov, ako budú pacienti zdravotníckych zariadení prijímaní usmievavými a upravenými asistentkami aj s otázkou, či si budú želať pri čakaní na vyšetrenie či ošetrenie kávu, alebo len sledovať televízny program… Aj keď to nebolo úplne tak v bežných ambulanciách, prišla možnosť prednostného vyšetrenia tých, čo nemajú čas vysedávať v čakárňach – a majú na to… Nie je dôležité, za koľko, či za dvacku, alebo bude stačiť päťka a či v pracovnom čase; v rámci pracovnej prestávky lekára, alebo až po jeho pracovnom čase… Ani rôzne zmeny nemohli napraviť to, čo sa udialo počas jeho účinkovania, že zo zdravotníckych zariadení treba vyčleniť všetky nemedicínske výkony, čo vedie trvalému nedostatku prostriedkov z poisťovní . Trvalý nedostatok spočíva aj v tom, že rastú ceny rôznych diagnostických zariadení a na opakované vyšetrenia. Zdanlivo zostáva jediné riešenie, a tým je úplné spoplatnenie zdravotníckych služieb.
Všetci, odkázaní na opakované návštevy zdravotníckych zariadení, si určite všimli, čo všetko už je mimo zdravotníctva – ale zdravotníctvo to musí platiť. Záchranná služba, odborníci špecialisti, vyšetrenie na CT, MGR, RTG, príprava stravy, pranie bielizne a lôžkovín, starostlivosť o vonkajšie prostredie, údržba vnútorných inštalácií okrem špeciálnych, upratovanie a pod. Ako k tejto chúlostivej a existenčnej oblasti nášho života bude chcieť strana SaS prispieť za radenia R. Zajaca, ktorý sa pod súčasný stav výrazne podpísal?
Sú známe aj pokusy o zmenu odmeňovania za prácu či iné činnosti, ktoré si môžu ľudia pamätať z predvolebných zhromaždení strany SaS, a ktoré súvisia s predpokladanými zmenami v platbách za zdravotnícke služby. Ešte v roku 2012 D. Krajcer a J. Mihál (ktorých som osobne počul) ohlasovali zhromaždeným občanom, ako ich strana po vyhraných voľbách uvedie do praxe „superhrubú mzdu“. Aj ich každoročné pripomínanie dňa, kedy ľudia zarábajú už len na seba, nie je nič iné ako tvrdenie, ako zle štát hospodári s našimi platmi a odmenami, že polroka nerobíme na seba, ale na štát. Argumentujú tým, že to, čo ľudia zarobia a bolo im vyplatené, je len malá časť toho, čo im patrí, keby ich štát neokrádal daňami a rôznymi poplatkami. Oni sa budú domáhať spravodlivosti, aby ľudia svoje skutočné zárobky dostali a mohli s nimi nakladať podľa vlastného uváženia. Teda, prirodzene, aj v starostlivosti svoje zdravie.
Podľa strany SaS, ak zamestnanec dostane svoju superhrubú mzdu, platenie za zdravotnícke služby bude len na jeho rozhodnutí, teda slobodné. A nadväzne by sa tento princíp slobody určite premietol aj do dôchodkového zabezpečenia (teda žiadny prvý pilier) s argumentom, že na dôchodkové roky by mal myslieť každý individuálne a podľa svojich možností v čase, keď bol aktívny a pracoval. Kto viac a kto menej, pretože každý je strojcom svojho šťastia.
Nuž ak strana Sloboda a solidarita kalkuluje perspektívne so zrušením existujúcej formy zdravotného poistenia a tvorby jeho zdrojov, vôbec to nie je v súlade so solidaritou, ako sa tento pojem (zatiaľ) vo všeobecnosti chápe.
