Podľa presnej citácie dokonca „spoplatnenie externého vysokoškolského štúdia považuje minister školstva Martin Fronc za veľmi zlé pre fungovanie vysokých škôl (VŠ)“. Čo sa teda zmenilo od roku 2005, že dnes osobne ten istý Martin Fronc (len už nie ako minister, ale ako poslanec) spoplatnenie externého vysokoškolského štúdia schvaľuje?
Je jasné, že tento krok má zmysel jedine v mozaike plošného spoplatnenia a spoplatnenie externistov iba jedným z čiastkových krokov na ceste fanatických pravicových reformátorov školstva za ich vysnívaným spoplatnením denného štúdia.
Najsmiešnejšie na celej kauze je, ak z toho človek samozrejme nechce plakať, akým spôsobom vláda zneužíva na obhajovanie týchto reforiem Ústavný súd. Tá totiž tvrdí, že celé spoplatnenie externistov je iba reakciou na jeho výrok, podľa ktorého to museli urobiť. Ústavný súd ale nikdy nepovedal, že je nutné spoplatniť externé vysokoškolské štúdium, ale iba skonštatoval, že je protiústavné mať dva druhy študentov v externej forme – platiacich a neplatiacich. Existovalo teda viac možností, ako zariadiť naplnenie tejto požiadavky, napríklad aj prijatím novely vysokoškolského zákona, aby neplatil žiadny externista.
Spoplatnenie nie. Zatiaľ
Riešenie spoplatniť všetkých vláda taktiež odôvodňuje ekonomickou situáciou a minister Jurzyca argumentuje, napríklad aj tým že „vysoké školy idú v tomto roku dole s rozpočtom, v kapitálových výdavkoch je to zhruba na tretinu“. Spoplatnenie denného štúdia však v danej ekonomicko-politickej situácii dôsledne vylučuje. Zaujímavé je, že i keď v danej situácii globálne spoplatnenie všetci zainteresovaní jednoznačne vylučujú, tak vždy veľmi opatrne dodávajú aj formulku „v tomto volebnom období“.
Šéf rektorov Vozár upozorňuje, že vysoké školy dostali v tomto roku na vzdelávanie a vedu o 1,4 percenta menej peňazí ako vlani a ak by od poplatkov oslobodili externistov, mohlo by sa to odraziť na kvalite vzdelávania. „V prípade, že by všetci študenti, ktorí v súčasnosti na verejných vysokých školách študujú v spoplatnených formách štúdia nepoukazovali finančné prostriedky vysokým školám, znamenalo by to výpadok približne 25 miliónov eur ročne“, hovorí Vozár. Smutné je, že všetci automaticky vidia uvedení výpadok financovania v študentoch. Nikto ani minister školstva, ani rektori, sa nezamyslí, či daný stav nie je chorý. Však peniaze sa dajú nájsť aj inde.
Stačilo by naplniť niektoré z programových téz vlády, napríklad:
Zvýšime výšku finančných zdrojov do školstva, ale tieto zdroje budú podmienené zmenou pravidiel smerom k tlaku na kvalitu, transparentnosť finančných tokov a efektívnosť ich využívania.
1. Budeme aktívne podporovať a financovať prílev vedcov a pedagógov svetovej kvality na Slovensko.
2. Zvýšime objem finančných zdrojov do vedy, ale len smerom k najlepším tímom a pracoviskám a povinné zapojenie kvalitných zahraničných hodnotiteľov do grantového systému vo vede, ako aj otvorenie vedy a jej výsledkov smerom k širšej verejnosti.
3, Zavedieme účinnejší postup proti nezákonnému a nespravodlivému vyberaniu poplatkov na VŠ.
Žiaľ, tieto tézy ostávajú iba na papieri a za všetko opäť môže študent, ktorý si za svoj špás študovať pekne aj zaplatí. Navyše pri poslednom bode programových téz asi zabudli dopísať, že uvedené „nezákonné a nespravodlivé“ vyberanie poplatkov chcú riešiť spoplatnením. Ostatné body svojho programu sa možno rozhodnú naplniť podobne kreatívnymi prístupmi.
Možno zaradením politikov do kategórie vedcov, čím by sa zvýšil objem finančných prostriedkov vo vede a zabezpečil nový prílev vedcov – politikov, pretože politika v oblasti školstva má čoraz častejšie črty vedeckej metódy pokusu a omylu. Len škoda, že jej pokusnými morčatami sú študenti a učitelia.
Autori sú členovia študentskej vysokoškolskej samosprávy
Ilustračné foto: Adam Tinworth
