Nebol kumšt zorganizovať protifašistický pochod i s heslami v Bratislave, ale tam, kde nálady občanov živia a podporujú vznik extrémizmu, by to bolo nebezpečné.
Už od čias, kedy sa Ľudová strana Naše Slovensko zviditeľnila a jej predseda (vodca) získal v slobodných a demokratických voľbách pozíciu predsedu samostatného územného celku a ĽS NS v minulých voľbách aj 11 % platných hlasov a 19 poslaneckých kresiel v NR SR, mali ostatní výreční politici byť v strehu. Ale prečo by aj, keď sú všetci proti niečomu. Iste si pre svoje partikulárne záujmy a škriepky medzi sebou nenašli doteraz čas a spôsob, ako práve tým častiam Slovenska pomôcť výraznejšie, ako to robí v medziach zákonov a možností vláda R. Fica na výjazdových zasadaniach raz tu a potom tam.
Práve teraz organizovať pokojné protifašistické pochody v Košiciach alebo v Prešove by bolo nebezpečné, aby sa nezmenili na protivládne protesty. Veď ak z Košíc odídu US Steel, nevie 11-tisíc jeho zamestnancov, ako s nimi a ich rodinami naloží nový majiteľ. A rozhodovanie o doprave a obchvate v Prešove, či zo severu alebo z východu. Stále sa rátajú počty áut, ktoré mestom prechádzajú a stále je ich menej ako potrebných 20-tisíc, aby obchvat bol plnoprofilový…
Treba už priznať, že problémy východu a juhu Slovenska dávno prezreli. To, že ľudia odchádzajú za prácu do Bratislavy alebo ich manželky opatrovať starých ľudí do Rakúska, je riešenie krátkodobé, ktoré nemá ani podporu v rodinách. A aby človek v Bratislave zarábal cca 800 €/mes., ale býval v súkromnej nocľahárni či v prenajatom byte majiteľa, ktorý má ešte ďalšie tri a pýta si za ubytovanie 250 €/os. mesačne, je bežné, no zodpovedajúce trhovým podmienkam… A pritom, pretože majiteľ si dal postaviť vilu niekde na dedine v okolí Bratislavy, patrí medzi tých, čo podporujú rozšírenie diaľnice D1 o ďalší pruh, aby sa rýchlejšie a nestresovaný dopravil autom až pred kanceláriu svojej firmy. A ako slobodný občan žiada, aby jeho deti mali jasle, škôlku obchod cez ulicu i vydláždenú a s osvetlením, aby ho nevykradli lapaji či bezdomovci.
A pritom I. Nesrovnal hľadá spôsob, ako získať od ľudí, ktorí do jeho mesta dochádzajú alebo v ňom prechodne kvôli práci i bývajú, príspevok do rozpočtu mesta. Veď predsa užívajú mnohé výhody hlavného mesta Vozia sa vo verejných dopravných prostriedkoch, tvoria odpadky, zaťažujú mestskú kanalizáciu i vodovod, ale nezarátavajú sa ako občania do nároku podielových daní od štátu. Má ich byť takto okolo 100 tisíc. A s tým treba niečo robiť, veď ide o peniaze, ktoré sa ušetria tam, kde majú zatiaľ trvalé bydlisko. A kde nemajú starostovia ani na verejné osvetlenie…