Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom novoročnom prejave nepovažovala za prospešné, ani potrebné, čo i len raz spomenúť Slovenskú republiku, ktorá každoročne na Nový rok oslavuje svoj zrod. Načo aj, veď ona nie je hlavou štátu, ona je iba módna ikona „krajiny“. A čo si pomyslieť o ignorancii alebo zbabelosti zaujať postoj k okolnostiam nevysvetliteľnej smrti bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského v kolúznej väzbe? Nieto ešte otvorene požadovať abdikáciu ministerky (ne)spravodlivosti Márie Kolíkovej, ministra temného vnútra Romana Mikulca či celej vlády. Pritom táto tragická udalosť je už niekoľko dní nosnou témou všetkých sociálnych sietí a osobných či e-mailových diskusií medzi občanmi v našej vlasti. Čoraz viac už aj v susednom Česku. To, čo sa udialo, je vyvrcholením hrôzovlády Igora Matoviča v minulom kalendárnom roku 2020. V roku, ktorý uvrhol našu krajinu naspäť do 50-tych rokov. Ak by sa niečo také udialo v Rusku, v Maďarsku alebo v Poľsku, Európska únia, Bezpečnostná rada OSN i veliteľstvo NATO by sa od rozhorčenia a protestov rozpučili… Stredoveký taliansky politik Niccolo Machiavelli pripomínal, že „Trest je jedom, ktorý lekár použije, keď inak nemôže liečiť.“
Jedni tvrdia (skôr len dúfajú), že podozrenie z vraždy Lučanského bolo posledným kamienkom do mozaiky poskladanej neoliberálnou koaličnou kamarilou, upevňujúcou moc formou policajnej junty. Nechcem byť nosičom zlých správ ani falošným prorokom, no podľa mňa sa milionárski boľševici vo vláde (spolu s ich hlasovacím koaličným automatom v parlamente) prepracovali zatiaľ iba k tretine monumentálnej fresky znázorňujúcej popravu demokracie, justície a slobody v maličkom stredoeurópskom štáte. Z „majstrovského diela“ doposiaľ vidieť na ľavej strane len postavy čiernych ozbrojencov. Technikou maľby a tieňohrou pripomínajú vzdialene postavy z Rembrandtovho obrazu „Nočná hliadka.“ No ak sa pohľadom prenesieme na pravú stranu kompozície, krv na rukách a odťatá hlava na tácke mi evokuje výjav z oltárnej maľby „Sťatie sv. Jána Krstiteľa“, ktorú som v lete obdivoval v levočskej Bazilike svätého Jakuba. Predstavuje priam dokonalú ukážku rozporuplnosti obdobia neskorého stredoveku. „Na jednej strane tu máme postavy v drahých odevoch, dokonca aj strážnik, vojak, má honosný kostým. Je zrejmé, že ide o naozaj luxusnú, špičkovú ukážku nastupujúcej renesančnej módy. A na druhej strane je tu zachytená celá brutalita končiacej sa éry stredoveku,“ vysvetľujú experti. Brutalita a hrozba perzekúcie visí nad našimi hlavami opäť a znovu. Pôsobivá soška bohyne Justície s previazanými očami prešla ministerkinou reformou a poslaneckými zmenami s prílepkami v zrýchlenom legislatívnom konaní zásadnými skrášľovacími operáciami. Ak by ešte tvoril Elán s Jožom Rážom, mali by sme (okrem „Smrtky na pražskom orloji“) nový hit o „Smrtke s váhami v ministerkinej pracovni“. Tá sa zatiaľ nechystá nasledovať vyvodenie politickej zodpovednosti ako generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan. Lebo Lučanského prípad je prekročením noriem právneho štátu. Niekto by ju teda k abdikácii mal priamo priviesť alebo dotlačiť. Ale kto? Keď sa bojí prezidentka, poslušne miništrujúce mainstreamové médiá, dokonca i slovenskí generáli… Neviem, ako vy, no ja si pamätám, že krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky vznikol u nás hrdý Klub generálov SR. Ešte aj dnes sa pýši 80-timi členmi. Dokonca medzi nimi figurujú aj dve ženy. Očakával som od nich ostrú výzvu adresovanú prezidentke republiky, ministrovi vnútra alebo nafúkanému ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi, ktorý sa postavou aj nezmyselnými vyhrážkami (na ktoré mu chýbajú kompetencie aj opora v ústave) čoraz viac podobá na jedného z najmocnejších mužov Hitlerovej Tretej ríše Hermanna Göringa. Generál Milan Rastislav Štefánik, spolu s ďalšími čestnými členmi KG SR sa musí v hrobe obracať. Na stránke vojenských a policajných autorít s vysokými výsluhovými dôchodkami je len oznam, o ktorom vedia dnes už aj školáci prvého stupňa. Pridali k tomu len vyjadrenie úprimnej sústrasti Lučanského rodine a blízkym (https://www.kgsr.sk/aktuality/zomrel-gen-mgr-milan-lucansky/). (4. 1. 2021 vydali vyhlásenie, ktoré uverejňujeme na konci článku – pozn. redakcie)
A tak nehybnú hladinu slovenských kalných politických vôd môžu trochu zvlniť len otvorené listy spisovateľa Gusta Murína či bývalého sudcu, europoslanca JUDr. Miroslava Radačovského, ktorí sa ministerke Kolíkovej ponúkajú za členov nezávislej vyšetrovacej komisie. Hlasy opozičných lídrov Roberta Fica, Petra Pellegriniho či Mariána Kotlebu zanikajú v odhodlanom speve mašírujúcich neoliberálnych šíkov: „Přes spáleniště, přes krvavé řeky…“
Vraví sa, že psí hlas sa do neba nedostane, no prelomenie mlčania koaličnej strany SaS ústami župana Juraja Drobu s jeho 10-timi otázkami môže pahrebu rozdúchať. Napriek tomu, že ministerský predseda Igor Matovič ju už slovne pomočil návrhom: „urobiť bodku za prípadom Lučanský…“ V prípade je však zapletených množstvo konkrétnych ľudí, s konkrétnymi menami. Špeciálny prokurátor, ktorý dal príkaz a sudca, ktorý súhlasil so zatknutím generála Lučanského. Mená majú aj štyria sadistickí bachári, ktorí mali generála mučiť, zbiť alebo aj zabiť… Mená majú eskortujúci policajti, lekári a ošetrujúci personál v Ružomberskej nemocnici a mnoho ďalších ľudí, ktorí medzi nami žijú a verím, že aj naďalej žiť budú. Lebo zatajiť sa dá nachvíľu čokoľvek. Ale nie navždy! Čím skôr a čím hlasnejšie odhalia zločiny a zabijakov na najvyšších postoch štátnej moci, tým skôr sa Slovensko zbaví skutočnej mafie. Jej chápadlám Milan Lučanský neunikol, napriek tomu, že proti nej dlhé roky účinne bojoval, že jeho zásluhou sa do väzníc dostali desiatky zloduchov. „Všetko je iba konvencia, všetko je relatívne, iba formálne. – Zločin a trest“– myslí si o tom všetkom Fjodor Michajlovič Dostojevskij.
SÚVISIACE:
Klub Generálov Slovenskej Republiky > Aktuality > Rok 2021 > Vyjadrenie občianskeho združenia Klub generálov Slovenskej republiky k úmrtiu gen. Mgr. Milana Lučanského
Občianske združenie Klub generálov Slovenskej republiky, ktorý združuje aj generálov Policajného zboru so smútkom, ale aj so znepokojením prijal správu o smrti generála PZ Mgr. Milana Lučanského.V tejto súvislosti chceme v prvom rade vysloviť hlbokú a úprimnú sústrasť jeho rodine, ktorú nemôžeme vzhľadom na epidemiologickú situáciu prejaviť osobne.
Generál Milan Lučanský zastával rôzne riadiace funkcie v útvaroch boja proti organizovanej kriminalite, bol 1. viceprezidentom Policajného zboru, generálnym riaditeľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR a od júna 2018 do augusta 2020 zastával funkciu prezidenta Policajného zboru. Mnohí z členov Klubu, ale podľa reakcií v tlačí aj mnohí prokurátori a policajti, koaliční aj opoziční politici hodnotili jeho úsilie v boji s organizovaným zločinom vysoko pozitívne. Niet pochýb o tom, že prispel k odhaleniu a usvedčeniu nemalého počtu páchateľov závažných zločinov. Poznali sme ho ako priameho človeka a odhodlaného bojovníka proti zločinu. Veľmi nás preto prekvapilo jeho stíhanie, zatknutie a vzatie do väzby po tom, čo sa po dohode s príslušnými policajnými zložkami začiatkom decembra vrátil z Chorvátska, aby sa dostavil na výsluch a vysvetlil všetky podstatné skutočnosti majúce vzťah k jeho trestnému stíhaniu.
Bez ohľadu na to, či sú podozrenia voči generálovi Lučanskému dôvodné, následné udalosti, ku ktorým došlo vo väznici v Prešove, ktoré viedli k smrti generála Lučanského vyvolali množstvo otáznikov a vyžadujú si dôsledne vyšetrenie celej smutnej udalosti. Vec nemožno považovať za uzavretú tým, že politickú zodpovednosť prevzal generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, náš kolega generál Ing. Milan Ivan.
Vyzývame generálneho prokurátora SR a znalcov z odboru súdneho lekárstva, aby dôsledne vyšetrili udalosti, ku ktorým došlo krátko po uväznení generála Lučanského 9. decembra a po jeho návrate do prešovskej väznice 29. decembra 2020 a s výsledkami zoznámili verejnosť.
V Bratislave 4.1. 2021
