Letná sobota ako z katalógu, v májovej predpremiére. Kovový „lotos“ v strede námestia sa v poludňajšom slnku leskne ako o život, škoda len, že rozpukaná fontána (najväčšia v hlavnom meste) pod ním je už niekoľko rokov suchá. Demonštranti by v horúcom dni určite nepohrdli vodou na vlastnej koži, alebo aspoň príjemným pohľadom. Mnohí by sa tiež radi občerstvili pivom, ale tento rok sa nečapuje: námestie sa hemží mestskými policajtmi a za konzumáciu alkoholu na verejnosti vám Starom meste môžu naúčtovať pokutu až 33 eur. Nejeden by si možno zapálil jointa, ale rešpektuje sa prosba organizátorov, aby sme nelegálne omamné a psychotropné látky nechali dnes radšej doma. Nechceme predsa narobiť problémy…
Nefunkčná fontána na Námestí slobody je v tomto kontexte výrečný symbol. Niekoľko stoviek prevažne mladých ľudí sa pod ňou stretlo, aby vyjadrilo nesúhlas so zákonmi, ktoré ich za pár gramov mäkkej drogy posielajú za mreže. A to v situácii, keď Výročná správa o stave drogovej problematiky z roku 2008 tvrdí, že skúsenosť s marihuanou má štvrtina Slovákov od 15 do 26 rokov.
Je marihuana škodlivejšia ako alkohol?
Na túto otázku nech nám odpovedia odborníci. To je v skratke myšlienka petície občianskeho združenia Dekriminalizácia, ktoré vyzýva ústavných činiteľov na zostavenie multidisciplinárnej expertnej komisie, schopnej zodpovedať otázku, či je pre budúcnosť Slovenska vhodnejšia kriminalizácia alkoholu alebo dekriminalizácia konopy. Veľa ľudí je na to zvedavých. Petičné hárky podpisovali opreté na vonkajšej stene úradu vlády aj jeden druhému na chrbtoch.
Vedci celom svete nemajú na škodlivosť marihuany zďaleka taký jednoznačný názor ako naša legislatíva, ktorá hovorí alkoholu jasné áno a marihuane striktné nie, zatiaľ čo škodlivosť legálneho alkoholu a tabaku je nesporná. Na rozdiel od týchto spoločensky aj zákonne akceptovaných drog sa uvažuje o jej liečivosti. Predmetom diskusie pritom nie je samotný fakt liečivosti, ale jeho rozsah. Názory sa rôznia od zbytočne riskantnej alternatívy existujúcich liečiv až po zázračný liek na civilizačné choroby.
Milovníci konšpiračných teórii sa prikláňajú skôr k druhému tvrdeniu a dodávajú, že v nezákonnosti držania a pestovania konopy indickej má prsty farmaceutická loby: voči prírodnému všelieku, ktorý si každý zadarmo vypestuje v predzáhradke, by impérium postavené na našich chorobách obstálo sotva jedno vegetačné obdobie. Možno sa raz ukáže, či milovníci konšpiračných teórii mali v tomto prípade pravdu. Dôležitejšie však je, že názor o neobyčajných liečivých účinkoch zdieľajú aj chorí, ktorým marihuana pomáha. Zmierňuje chronické bolesti, ťažkosti pri chemoterapii, Parkinsonovu a Alzheimerovu chorobu, hojí rany, lieči pokožku, odháňa depresie, zlepšuje chuť do jedla… Majú takéto účinky aj tabak a alkohol, ktoré boli na rozdiel od konopy indickej zo škodlivosti dávno usvedčené, a napriek tomu sú legálne? Výzva na odbornú diskusia na túto tému bola ústrednou myšlienkou sobotného podujatia.
Očisťme meno konopy siatej
Foto: Dokedy bude konopa nelegálna?
Pri akciách zameraných na povolenie marihuany (čo je zaužívaný názov pre sušené kvety – šišky konopy indickej) sa zvykne venovať pozornosť aj osvete o príbuznej konope siatej, čiže technickej konope. Výnimkou nebol ani bratislavský MMM. Táto problematika totiž s marihuanou úzko súvisí: Konopa siata s všestranným využitím v priemysle pyká za zlú povesť svojej psychotropnej sestry. Hoci obsah účinnej látky v jej tkanivách je minimálny a zbierať jej šišky na výrobu drogy nemá význam, pestovanie rastliny podlieha prísnemu dohľadu a ešte prísnejším pravidlám. Napríklad, hoci sa rastlina výborne množí zo semena, pestovatelia si musia rok čo rok kupovať certifikované osivo. Aby sa obsah THC v tkanivách novej generácie konopy vtesnal do presne vymedzeného rozsahu. Ak ho presahuje, úrady majú právo zhabať úrodu. Za existujúcich podmienok pestuje konopu málokto.
Dopláca na to najmä ekologické poľnohospodárstvo. Konopa siata je vďačná a potrebná rastlina v permakultúre. Poslúži v potravinárstve (múka, olej zo semien), v alternatívnom staviteľstve (izolačné materiály, panely, dyhy), v kozmetike, v poľnohospodárstve (krimvo), v energetike (palivo z biomasy)… Dokáže nahradiť drevo vo výrobe papiera a na rozdiel od stromov dáva úrodu každoročne. Poskytuje pevné vlákno, vhodné na výrobu textílií a lán. Niečo o tom vedeli ešte naše prababičky, ktoré konopu bežne pestovali a tkali z nej plátno na tradičné odevy. História konopy na Slovensku siaha hlboko do minulosti, o čom svedčia aj mnohé miestne názvy. Jej každodennú prítomnosť v našom poľnohospodárstve a kultúre ukončil až fenomén ilegálnej marihuany v 20. storočí.
Očistenie mena technickej konopy je preto úloha porovnateľnej dôležitosti ako dekriminalizácia konopy indickej. A keďže sú to rodné sestry, zdieľajú spolu ťažkosti – aj plagáty na demonštráciách. Riešenia pre obe možno raz tiež pôjdu ruka v ruke.
Generálka bez premiéry
Na transparentoch sa vynímajú nápisy o slobode pre užívateľov marihuany, o jej liečebných účinkoch, o tom, že „by mala plniť štátnu kasu a nie basu“. Z vypisovania argumentov pre a proti konope by angažovaného novinára nikdy nemalo bolieť zápästie, ani keď to robí po stý raz. (Opakovanie je matka účinnej osvety.) Angažovaného občana by zasa nemali bolieť nohy z pochodov za svoju vec. V sobotu sme sa však veľmi nenachodili. Len cez ulicu, z Námestia slobody pred prezidentský palác. Bolo nás asi tristo, ako tých Leonidových Sparťanov, ale Hodžovo námestie sme dobyli bez odporu a bez strát: Nikto neoponoval. Presnejšie, nikto nereagoval. Dlho sme sa nezdržali.
Usporiadateľ MMM spred siedmych rokov Daniel Hromada sa poďakoval do megafónu Policajnému zboru SR, že poslal na pochod viac príslušníkov, ako prišlo demonštrantov. Nevadí, vraj to bola len „generálka“. „Keď príde viac ľudí, bude druhý pochod,“ vysvetlila Zuzana Mosná z organizačného tímu, zodpovedná za minuloročný vydarený Zelený štvrtok. Dav sa v priebehu popoludnia znásobil, ale pochod pri „generálke“ aj ostal. Na námestí asi zavládla príliš dobrá pohoda: slnko, teplo, kamaráti, muzika a mäkučké trávniky okolo suchej fontány. Na pódiu dídžeji, reggae a hip-hop.
Sas-károv neupražili
Foto: Pochod pred prezidnetský palác – o hodinu skôr, účasť skôr symbolická.
Cez technickú prestávku medzi vystúpeniami dvoch hiphoperov vyšli na tribúnu poslanci za Slobodu a Solidaritu. Bol to odvážny počin. Ich politická strana vlani žala volebný úspech aj pre sľuby o dekriminalizácii marihuany, ktorých sa rýchlo vzdala za účasť vo vláde. Mali čeliť búrke výčitiek od sklamaných voličov. Publikum však nemalo bojovnú náladu. Martin Poliačik a Juraj Droba dostali jednu-dve neutrálne otázky, po ktorých oblažili prítomných novými sľubmi. Pri vyjednávaní vraj pred kresťanskými demokratmi cúvali vinou politickej neskúsenosti. Nabudúce už budú chrabrejšie bojovať. Aby bola aspoň tá marihuana na medicínske účely. Údajne už existuje pripravený návrh pre ministerstvo zdravotníctva, s ktorým momentálne prebieha diskusia o konkrétnej paragrafovej podobe. Pričom cieľom SaS je, aby legislatívna úprava bola prijatá do konca roka. V prípade trestného práva by liberáli chceli s rezortom vnútra, vedeným Danielom Lipšicom z KDH, aspoň konštruktívnu diskusiu namiesto predsudkov.
A marihuana pre relaxačných užívateľov? Možno niečo ako český model. Neskôr, keď sa netolerantné Slovensko trochu poeurópšti. Mimochodom, v Česku držanie určeného množstva marihuany a pestovanie určeného počtu rastlín konopy indickej nie je trestný čin, za ktorý vás môžu odsúdiť na trest odňatia slobody, ale priestupok, za ktorý vás môžu pokutovať a zhabať „kontraband“. Teda naša méta v nedohľadne ešte nie je žiadne Holandsko a legálne cofee shopy.
Muzikant sa nazvučil a poslanci cúvli z pódia späť k usmiatym straníckym kolegom z vlády – ministrovi práce Jozefovi Mihálovi, ministrovi hospodárstva Jurajovi Miškovovi a ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi. Ministri netvrdia, že „húlia“, ale načo zatvárať mladých do väzenia a robiť ľuďom problémy.
Ak iné politické strany konečne nepochopia, že dekriminalizácia marihuany je to, čo mladí ľudia chcú, budú títo ľudia v ďalších voľbách možno opäť voliť SaS. Lebo kultúrny liberalizmus nikto iný nemá v ponuke, aj keby to hneď bol len červík na háčiku liberalizmu ekonomického.
Vlani bolo dobre vykročené…
Počasie vyšlo, ako keby ho organizátori mali objednané. Tým sa však výpočet usporiadateľských úspechov začína aj končí. Hlavnú hviezdu podujatia Bushku Bryndovú síce obetavý aktivista priviezol autom z juhočeského Zlukova, na pódium sa však do pol ôsmej nedostala. Čo sa dialo potom, vie len zopár jednotlivcov, ktorí neodišli pozerať hokej. (Hral sa zápas Slovensko-Fínsko.) Je to škoda, pretože hlavná postava českého konopného diania, ktorá si pred súdom vybojovala právo pestovať konopu na výrobu domácich liečiv, určite mala čo povedať a čím inšpirovať aj početné publikum.
Daniel Hromada prízvukoval z pódia: „Toto nie je profesionálne organizovaná akcia.“ Million Marihuana March, obnovený po siedmich rokoch, z podobného hriechu nikto nemohol upodozrievať. Kapitál, ktorý za ním stojí, sú dobrovoľné príspevky užívateľov internetového fóra Kyberia.sk. „Podpísaná“ je pod ním skupina nadšencov, medzi nimi občianske združenie Dekriminalizácia. A spomínaný Daniel Hromada (MMM 2003 a 2004) a Zuzana Mosná, ktorá má na konte vlaňajší vydarený Zelený štvrtok. Ťažko povedať, čo spôsobilo, že minuloročná akcia, ktorú študentka architektúry zorganizovala s kamarátmi a bez akýchkoľvek skúseností s podobnou činnosťou v podstate iba cez internet a sociálne siete, vlani vykročila tak dobre. S takým výborným programom a na Slovensko absolútne netypickou viactisícovou účasťou. A o čo sa dekriminalizátori po takomto ráznom vykročení o rok potkli.
Porovnávanie s Čechmi je otravná záležitosť, ale v prípade Million Marihuana March sa neodbytne natíska. V Prahe pochodujú za marihuanu už 14 rokov. Vytrvalosťou si vydobili dekriminalizáciu, dnes chcú viac. Napriek tomu, že sú tam, kde by sme my ešte len chceli byť, bolo v sobotu v Bratislave sparťanských tristo ľudí a v Prahe 6-tisíc. My sme si dali symbolickú „generálku“ po jednej ulici, Česi nešetrili nohy a v impozantnom dave prešli z centra až do parku na okraji mesta. Ak sú demonštrácie explicitným pripomenutím občianskej sily, na ktorej stojí demokracia, odkaz je jasný.
Autor foto: Eva Blažeková
