Sezóna volieb sa začína – Tadžikistan

Aby bolo jasné, nielen tu budú skoro parlamentné voľby, ktoré vraj majú „zmeniť“ túto krajinu. Zjavne sa touto krajinou asi myslí sebavedomé Slovensko. A možno ešte taká maličkosť k téme slovenských (našich) volieb, že o ich výsledku na Slovensku by mali rozhodovať a rozhodnúť voliči, a nie softwarové produkty a marketingové nástroje.

V  ilúzii podobnej „zmeny“ žijú aj v tamtej krajine. V stredoázijskom Tadžikistane, kde 1. marca 2020 budú riadne voľby do Маджлиси намояндагон Маджлиси Оли Республики Таджикистан (dolná komora parlamentu) a kde napríklad pri oficiálnom hraní štátnej hymny ľudia stojaci v pozore dávajú svoju pravú ruku na srdce.

Foto: tj.sputniknews.ru

Budú sa konať v súlade s Výnosom prezidenta Tadžikistanu №1380 zo dňa 4. decembra 2019, opierajúc sa o čl. 68 Ústavy Tadžikistanu a ostatné právne predpisy (Фармони президенти ҷумҳурии Тоҷикистон „Дар бораи таъин намудани интихоботи даъвати нави Маҷлиси Олии Ҷумҳурии Тоҷикистон ва маҷлисҳои маҳаллии вакилони халқ“).[1]
 

Voľby ako sviatok demokracie
 

Týmito voľbami sa začína sezóna riadnych volieb (ak nerátame predčasné parlamentné voľby v Azerbajdžane) v postsovietskom priestore. Inak volebný rok či sezóna sa bude končiť opäť v Tadžikistane. Tentoraz prezidentskými voľbami, čo naznačuje, ako asi tieto parlamentné dopadnú, ak majú dobre dopadnúť aj tie prezidentské.

Do dolnej komory Madžilisu Oli Tadžikistanu, ktorá má 63 poslancov sa bude voliť 41 poslancov v jednomandátových volebných okruhoch a 22 poslancov na základe straníckych zoznamov v rámci jednomandátového republikového volebného okruhu.

Voľby sa uskutočnia v súlade s ústavným zákonom Tadžikistanu „O voľbách do Madžilisu Oli Tadžikistanu“ (Қонуни конститутсионии Ҷумҳурии Тоҷикистон „Дар бораи интихоботи Маҷлиси Олии Ҷумҳурии Тоҷикистон“).[2]
 

Sedem statočných
 

Ústredná komisia pre voľby a referendá Tadžikistanu (Комиссияи марказии интихобот ва раъйпурсии  ҷумҳурии Тоҷикистон) už dávnejšie potvrdila zoznam siedmich politických strán, ktoré sa zúčastnia parlamentných volieb. Tiež odobrila stranícke kandidátske zoznamy. Vo voľbách bude bojovať:

Národnodemokratická strana Tadžikistanu                      – 23 kandidátov;
(Ҳизби халқии демократии Тоҷикистон)

Agrárna strana Tadžikistanu                                               – 13 kandidátov;
(Ҳизби аграрӣ дар Тоҷикистон)

Socialistická strana Tadžikistanu                                        – 8 kandidátov;
(Ҳизби сотсиалистии Тоҷикистон)

Sociálnodemokratická strana Tadžikistanu                       – 8 kandidátov;
(Ҳизби Сотсиал – Демократии Тоҷикистон)

Strana ekonomických reforiem Tadžikistanu                   – 7 kandidáti;
(Ҳизби ислоҳоти иқтисодии Тоҷикистон)

Demokratická strana Tadžikistanu                                     – 4 kandidáti;
(Ҳизби демократии Тоҷикистон)

Komunistická strana Tadžikistanu                                     – 6 kandidátov;         
(Ҳизби коммунистии Тоҷикистон)

Registrácia straníckych kandidátov v jednomandátových obvodoch bude ukončená 9. februára 2020.

Prezident Tadžikistanu Emomali Šarifovič Rachmon (pôvodne Rachmonov), vo svojom poslaní parlamentu, keď ohlasoval termín volieb, vyhlásil, že Tadžikistan je pripravený „… uskutočniť čestné voľby, ktoré sa musia konať v otvorenej a demokratickej atmosfére…“[3]

Po tomto vyhlásení expertom venujúcim sa Tadžikistanu neostávalo nič iné, než zdvihnúť obočie a pokrútiť hlavou. Totiž samotné voľby sa môžu vydariť, ale budú sa konať na vopred obrobenom a vypletom politickom poli.

Hlavná opozičná sila v Tadžikistane Strana islamského znovuzrodenia Tadžikistanu (Ҳизби наҳзати Тоҷикистон) bola zakázaná (označená ako teroristická organizácia).

Ostatné politické subjekty, výnimku tvorí len Sociálnodemokratická strana Tadžikistanu (ktorá už hlásila problémy z terénu), sú predstaviteľmi jednej veľkej prezidentsko-politickej rodiny a nové rozloženie politických síl v parlamentne bude len na papieri a predpokladá sa, že najviac mandátov získa Národnodemokratická strana Tadžikistanu, ktorej predsedom je prezident E. Š. Rachmon. Nakoľko Tadžikistan je krajina s prezidentským systémom moci, ľahkom môžeme prognózovať aj to (ako sme naznačili vyššie), kto vyhrá v krajine budúce prezidentské voľby.

Foto: asiaplustj.info

Je celkom legitímne sa domnievať, že parlamentné voľby v Tadžikistane sa uskutočnia podľa „uzbeckého scenáru“,[4] teda posty si rozdelia spomenuté politické strany, ktoré sa dohodnú, kto bude opozícia, ale podporujúca prezidenta, pričom „najopozičnejšou“ bude samozrejme a dlhodobo Sociálnodemokratická strana Tadžikistanu.

Lenže akékoľvek výsledky parlamentných volieb nemôžu a nebudú odrážať reálne politické nálady a politické rozloženie síl v Tadžikistane. To sa môže meniť len a iba v dôsledku vlastnej (vnútrotažidtskej) jednoty a vlastným bojom vo vnútri, bez toho, aby sa angažovali „hýbatelia“ zvonku. Je to taký vnútorný t-mikrokozmos.
 

Volebné špecifiká
 

Parlamentné voľby v Tadžikistane budú mať (a vždy mali) ešte jedno, resp. dve špecifiká. Zhruba 95% územia krajiny má horský a vysokohorský profil, kde sú problémom komunikácie. Do každého kišlaku (dedina-osada) nemôže letieť vrtuľník s urnou a v zime sa tam nedá dostať ani na koni či s pomocou najpracovitejšieho zvieraťa na svete – asinusa.

Tiež nie je treba zabúdať na fakt, že, podľa domácich odhadov (2016) má Tadžikistan 8,7 mil. obyvateľov a podľa sčítania ľudu 2010 – 7,5 mil. obyvateľov a že, podľa rôznych údajov zhruba 2 milióny Tadžikov sú mimo svoju krajinu ako pracovní migranti, čo je cca 27% z celkového počtu obyvateľov krajiny (samozrejme, pomer voči dospelej časti populácie je vyšší). Väčšinou sú to ilegálni migranti a zväčša sú v Kazachstane a Ruskej federácii. Ťažko pritom možno predpokladať že sa dekonšpirujú a pôjdu k volebným urnám. Nehľadiac na to, že predseda Ústrednej komisie pre voľby a referendá Tadžikistanu Tavar Bachtiera Chudoerzoda (Тавар Бахтиёр Худоёрзода) oficiálne oznámil, že v deň volieb bude otvorených okrem tých v Tadžikistane, ešte 39 volebných miestností v 30-tich krajinách sveta.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)