Nová koaličná štvorka si uvedomila oveľa silnejšie ako všetky doterajšie slovenské vlády, že keď celý národ sedí doma za dvermi a zväčša pred televíznymi obrazovkami, treba nasvietiť javisko a hrať divadlo. Prišli so zrejmou snahou nahradiť profesionálnych hercov píšucich žiadosti o peniaze a listy premiérom z Horného Výplachu aj Dolného Nevkusu… Reality šou s titulom „Podpísanie koaličnej zmluvy“ vysielanú v priamom televíznom prenose (!) RTVS aj TA3 bola takou ľahkou sobotnou veselohrou. So 40-minútovým meškaním nedochvíľneho trnavského milionára. Už opakovaným, teda chronickým. Veď dodnes sa ľudia smejú na tom, ako prišiel obyčajný Igor Matovič pred pár dňami neskoro do živého vysielania televízie JOJ. Insitní vtipkári ho už prezývajú „Zmatovičom“… Neprofesionalita, nepripravenosť a babráctvo sa prejavili v reprezentačných priestoroch Bratislavského hradu, kam nakráčali lídri sformovanej koalície v sobotu pred podávaním obedu v rodinách. Zamaskovaný chlapík (s postavou a hlasom podobným hovorcovi NR SR Tomášovi Kostelníkovi) nahlas oznámil, že koaličnú zmluvu budú podpisovať podpredsedkyňa vlády Veronika Remišová, predseda vlády Igor Matovič , predseda parlamentu Boris Kollár a vicepremiér i minister hospodárstva Richard Sulík. Napodiv ho neprefackala hanba za tú lož vyslovenú verejne. Veď prezidentka Čaputová vtedy ešte vládu nevymenovala. Na rozdiel od meškajúceho Matoviča predseda strany Za ľudí Andrej Kiska neprišiel z Popradu vôbec. Vo víkendovej prvej časti seriálu so zlým režisérom sme sa však z Hradu nič nové nedozvedeli. Snáď len to, akým rafinovaným spôsobom si chce víťaz volieb Matovič zabezpečiť poslušnosť svojich koaličných ovečiek. Dostal jedinečný nápad, že pod dohodu papalášov musia pridať svoje podpisy aj všetci poslanci vládnucej štvorkoalície.
Kresba: Ľubomír Kotrha
A čo výkony hercov vo víkendových predstaveniach? Opakujú už dva mesiace naučené repliky dookola. Rúškami na tvárach mi však pripomenuli pôvodne 13-dielny televízny seriál „Nemocnica na okraji mesta“. Hm, aké príslovečné… Žiaľ, akokoľvek som sa snažil, nedokázal som v Matovičovi objaviť žiadnu podobnosť s hlavnou seriálovou postavou – primárom Sovom, ktorého tak pôsobivo a brilantne stvárnil koncom 70-tych rokov Ladislav Chudík. Igor Matovič na mňa pôsobí ako Cvach. K postave Blažeja sa prekvapivo najviac približuje Boris Kollár. Nielen záletníctvom. Snaží sa artikulovať a tváriť sa i hovoriť múdro. Hoci Honoré de Balzac mu našepkáva, že: „Deväť desatín múdrosti je mlčanie.“ Veronika Remišová sa síce snaží napodobniť Elišku Balzerovú v roli doktorky Čeňkovej, no nedarí sa. Ani oblečením, pôvabom a už vôbec nie verbálnym prejavom. Ukázala však ružové šaty aj potrebu kaderníčky. No a Richard Sulík? Kdeže má ten od Štrosmajera v podaní Miloša Kopeckého! Riško (či už s balónikom alebo bez) stále pripomína iba postavu stojacu tak trochu bokom. V tomto prirovnaní asistenta na operačnej sále pri smrteľne chorom pacientovi. Hoci novo sformovaná moc sľubuje transparentnosť, ani počas tlačového brífingu na nádvorí Hradu, ktorý bol druhým dielom seriálu, sme sa o obsahu koaličnej dohody nedozvedeli vôbec nič. Vraj bude jej text k dispozícii na budúci týždeň. Vyzeralo to, že tí štyria podpísali asi len bianko listinu, ktorú vetami ešte len budú dopisovať…
Tretím pokračovaním seriálu bolo matiné v Grasalkovičovom paláci s menovaním novej vlády Slovenskej republiky. Prekvapenie sa nekonalo. Prezidentka Zuzana Čaputová (so štýlovo zladeným bordovým rúškom so šatami) vymenovala najkontroverznejšieho a najspochybňovanejšieho navrhovaného člena kabinetu ako prvého ministra Matovičovej vlády. Seriálové raňajky „Sasanky“ s Kočnerom aj korupcia pri ovplyvnení voľby generálneho prokurátora Trnku sú odrazu nepodstatné, zabudnuté, podaním ruky prezidentky – legalizované aj amnestované. Zabudnime priatelia, že sa niekedy v dohľadnom čase vyšetria či odsúdia prehrešky, podvody, zločiny novej verchušky a jej pusypajtášov! Hoci majú plné ústa snahy po nastolení práva, spravodlivosti a navrátení dôvery v justíciu. Budem rád, ak by som sa mýlil.
Slovensko má teda nového, v poradí už siedmeho premiéra doterajších 10-tich vlád od vzniku samostatnej republiky. Štartuje obdobie Matovičovej vlády, ktorým sa zaklínadlo výhovoriek, maskovania neschopnosti, neúspechu, prehreškov a škandálov mení z povestného „lebofico“ na „lebovírus“. Matovičovi sa hneď po víťaznej volebnej noci prisnil sen, že sa stane predsedom vlády, o ktorej sa raz bude písať v učebniciach. Prezidentka Čaputová ho v snení povzbudila i dnes. „Vážený pán premiér, vážení členovia vlády, dôverujem tomu, že budete vláda múdra, vláda zjednocujúca, okolo ktorej sa všetci zomkneme. Želám nielen vám, ale všetkým obyvateľom republiky, aby sme s odstupom rokov mohli povedať: v marci 2020 prevzal zodpovednosť vládny kabinet, ktorý urobil pre Slovenskú republiku historicky významnú službu. K jej naplneniu vám budem z plných síl nápomocná a prajem v nej veľa úspechov.“
My diváci ale dobre vieme, že dlhé, tzv. nekonečné televízne seriály sú spravidla lacným brakom. Ale dobrým biznisom pre zopár zainteresovaných – scenáristu, režiséra a hercov. Ja osobne preto v divadelnom umení uprednostňujem jednoaktovku. A z televíznej tvorby sa uspokojím s komediálnou mini sériou.
