Priznám sa, že dnešný deň ma potešil. V elektronickej pošte mi totiž „pristála“ najnovšia „elektronická“ kniha z dielne Veroniky Sušovej-Salimen, ktorá, okrem toho, že je vynikajúcou znalkyňou reálií a procesov v postsovietskom priestore, je aj dušou SLOVU spriateleného projektu populárneho českého internetového časopisu !Argument.
Kniha – ide už o piaty edičný počin !Argument-u, ktorého podstatou je systematizovať (a aj uchovať) roztrúsené postrehy, poznámky a analýzy, aby tak dostali novú pridanú hodnotu.
Teraz, prečo som bol potešený? Ak si uvedomíme (a dúfam, že budete so mnou súhlasiť), že dnešné spravodajstvo v súkromných médiách, o verejnoprávnych nehovoriac, o Rusku a z Ruska je také, aké je – neobjektívne, povrchné, žlčovité a zlé –, tak je fajn, že medzi žurnalistami žijú ľudia (áno vo výraznej menšine), ktorí proste sprostredkovávajú fakty a pravdu.
Nedostatočné, neférové a intelektuálne nízke spravodajstvo „z“ Ruska a „o“ Rusku na jednej strane priamo núti ľudí vyhľadávať si informácie z „iných“ zdrojov, alebo sa otvára pole pre vznik rôznych legiend, fám a fabulácií na oboch stranách. Je to taká ruská ruleta.
A štát, namiesto toho aby čistil priestor pre objektívnu a pravdivú žurnalistiku, vytvára si radšej rôzne štruktúry (cenzúrne orgány), ktoré strážia „pravdu“ a tvrdia, že treba špeciálne pracovať (teda nedopustiť objektívnu informáciu o Rusku) predovšetkým s „… mladou a preddôchodkovou generáciou s regionálnym zameraním…“. Tiež so „… žurnalistami štandardných HOP, vrátane regionálnych, nepripravených na konkurenciu sociálnych sietí…“
O samotnom pokuse špeciálne pracovať a finančne spútať média (aj na Slovensku) už toho bolo popísané dosť.
Publikácia (SUŠOVÁ-SALMINEN, V.: Ruská mozaika, OVIA Argument, Praha, 2020, ISBN 978-80-907365-4-2, 151 strán.) obsahuje množinu analýz a komentárov autorky za ostatné tri roky, čo dáva možnosť si aj porovnať, ako sa vyvíjala nielen autorka, ale aj reálne politické procesy v Ruskej federácii.
Navyše texty už boli dobovo publikované, takže stres test už majú za sebou. To je jedna pravda, tak ako je pravdou, že opakovanie je matkou múdrosti.
Aby sme nezabudli. Kniha je doplnená o autorské príťažlivé fotografie českého fotografa Patricka Marka, ktorý žije v Novosibirsku. Fotografie efektívne dokresľujú atmosféru textu.
Je to fajn čítanie a už sa môžeme tešiť na nový počin autorky, ktorý je zatiaľ v procese vzniku a bude sa volať Máme se bát Ruska?
Myslím si, že slušní ľudia, ktorí majú čisté svedomie, sa báť nemusia.
A ešte jedna informácia na záver. Elektronickú verziu knihy si je možné (a teraz pozor!) bezplatne stiahnuť tu: Ruská mozaika.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
