Počas pravidelnej hodiny otázok v NR SR zaznela z radov opozície výčitka na adresu premiéra, že zneužil vládny špeciál na stranícku akciu: stretnutie predsedov pravicových politických subjektov strednej Európy v Gdansku. Premiér Mikuláš Dzurinda sa bránil tým, že počas tejto schôdzky sa stretol s viacerými štátnikmi a rokovanie vraj využil na vybavovanie dôležitých otázok pre Slovensko. Zabudol však byť konkrétny. Spomenul som si, že dva týždne pred ním šiel predseda NR SR Jozef Migaš do Paríža na 21. Kongres Socialistickej internacionály. Keďže tam šiel ako predseda SDĽ, odmietol vládny špeciál a cestoval za stranícke peniaze ako normálny občan: verejnou leteckou linkou, navyše druhou triedou (slovom, ako socialista…). V Paríži absolvoval šesť bilaterálnych stretnutí, okrem iných aj s fínskym premiérom a úradujúcim predsedom Európskej únie Paavom Lipponenom. Ten ho po stretnutí ubezpečil, že „nemá pochýb“ o pozitívnom výsledku helsinského summitu EÚ v prospech Slovenska. Mimochodom, Mikulášovi Dzurindovi sa nepodarilo stretnúť sa so svojím fínskym partnerom počas predsedníctva jeho krajiny v únii ani raz. Napriek tomu médiá odignorovali návštevu Jozefa Migaša v Paríži, ale nezabudli vyzdvihnúť stretnutia nášho premiéra v Gdansku, z ktorých nezazneli pre Slovensko nijaké konkrétne odkazy – okrem Dzurindovho bonmotu o „nenažranej ľavici“. Skutočne nezávislá žurnalistika. V praxi to teda vyzerá tak, že kým Mikuláš Dzurinda zneužil štátne peniaze na stranícke účely, Jozef Migaš využil stranícke peniaze na štátne účely. A to je sakramentský rozdiel.
