Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger a minister energetiky Ruska Alexander Novak uskutočnili v piatok 18. 1. 2014 v Bruseli napäté rokovania o postavení spoločnosti so štátnym podielom Gazprom na európskom trhu s prírodným plynom. Podľa prvých hodnotení európskej strany rokovania nepriniesli želateľný pokrok.
Európska komisia ešte v decembri 2013 deklarovala, že dohody uzavreté medzi najväčším producentom prírodného plynu na svete, spoločnosťou Gazprom a šiestimi členskými štátmi únie týkajúce sa výstavby čiernomorského plynovodu The South Stream porušujú príslušné pravidlá EÚ. Výstavbu plánuje Gazprom začať pravdepodobne koncom budúceho roka a ide o Bulharsko, Grécko, Chorvátsko, Slovinsko, Maďarsko a Rakúsko.
Rusko oponuje tým, že bilaterálne dohody o Južnom prúde, ktoré podpísalo s jednotlivými členskými krajinami EÚ, by vraj mali mať vyššiu právnu silu, než akú predstavujú dohody a vnútorné smernice platné medzi členskými štátmi únie. Gazprom taktiež kritizuje Tretí energetický balík EÚ, pretože ten nepripúšťa, aby tá istá spoločnosť bola vlastníkom plynovodu aj jeho distribučnej siete zároveň. Európska strana zasa argumentuje tým, že uvedené opatrenie má za cieľ napomáhať tvorbe konkurenčného prostredia a znížiť závislosť starého kontinentu od štátom ovládanej ruskej spoločnosti.
Ruský minister energetiky vydal po rokovaniach v piatok len krátke vyhlásenie o tom, že obe strany sa dohodli vytvoriť spoločnú pracovnú skupinu na prerokovanie všetkých právnych a technických otázok týkajúcich sa South Streamu.
Za komplikovanými detailami rokovaní sa v skutočnosti skrýva zámer EÚ znížiť 25-percentný podiel Gazpromu na európskom trhu, ako aj cieľ obmedziť schopnosť Kremľa ovplyvňovať vnútornú politiku 28 členských krajín únie. Ako to ukazujú nedávne udalosti na Ukrajine, Rusko nie je bez príčiny už dlhší čas obviňované, že používa dodávky energonosičov ako politickú zbraň.
Brusel spustil komplexné antitrustové vyšetrovanie s cieľom overiť, či Gazprom nepoškodzuje zákazníkov predražovaním dodávok a či sa snaží blokovať ponuky konkurencie v prístupe na európske trhy.
Rokovania Oettinger – Novak pútali značnú pozornosť, keďže k nim došlo krátko pred summitom EÚ – Rusko, plánovaným na 28. 1. 2014 v Bruseli. Jeho prípravy však boli v nemalej miere zatienené priebehom udalostí na Ukrajine.
Hovorkyňa EÚ Maja Kocijancicová 17. 1. uviedla, že udalosti na Ukrajine primali EK odriecť konanie „pred-summitovej večery“ pôvodne naplánovanej na 27. 1. 2014.
Pozorovatelia označujú malý pokrok rokovaní medzi Gazpromom a európskymi regulátormi za neúspech. Analytik konzultačnej firmy RusEnergy Michaiľ Krutichin vidí problém v tom, že návrhy ruskej strany sa skôr podobajú na ultimátum. Pre ruský liberálny denník Nezavisimaja Gazeta uviedol, že ani Gazprom, ani EK zatiaľ nespravili krok premostenia medzi jednotlivými postojmi. Moskovská investičná banka VTB Capital varovala svojich klientov, že „projekt South Stream je rizikový práve pre politické podtóny“.
Nuž, keď si čitateľ pozrie zoznam zapojených členských krajín EÚ, tak sa nemôže tomu diviť. S výnimkou Rakúska, má ostatných päť krajín únie nemalé hospodárske a politické problémy, ktoré zrejme nezaručujú hladký priebeh výstavby Južného prúdu.
Čo sa týka antitrustových opatrení Bruselu, tam je pravdepodobný pokrok v rokovaniach. Šéf exportu Gazpromu Alexander Medvedev uviedol pre The Financial Times, že EK a Moskva sa dohodli hľadať „obojstranne prijateľné riešenie“, ktoré by zbavilo ruskú spoločnosť formálnych obvinení. Ruská strana očakáva, že by sa toto riešenie mohlo podariť dosiahnuť „v relatívne krátkom čase – troch až štyroch mesiacov“.
Foto: http://www.south-stream.info
