Známy rakúsky pravicový publicista Paul Lendvai v rozhovore poskytnutom 27. 3. 2013 pre viedenský Kurier sa vyjadril aj k otázke, či je už Maďarsko diktatúrou podobnou Bielorusku či Kazachstanu. Podľa neho Maďarsko smeruje k režimu, ktorý spája Hothyho éru s jej rasizmom a antisemitizmom s Kádárovou érou, v ktorej sa reálne problémy „zametali pod koberec za súčasnej politiky drobných ústupkov“. Spoločný prienik oboch režimov spočíval v tom, že na ich čele stál silný vodca. Vláde premiéra V. Orbána vytýka P. Lendvai najmä fakt, že „si nectí dohody“. Zmluvy a dohody sú Maďarskom často porušované až anulované, čo sa vníma ako nefair diskriminácia nielen rakúskych farmárov, ale aj zahraničných bánk, spoločností a obchodných reťazcov. Deje sa tak v duchu nacionalizmu a populizmu. Je to návrat do obdobia direktívne riadenej ekonomiky, čo podľa P. Lendvaia v Európe bez hraníc znamená katastrofu pre Maďarsko.
O deň neskôr publikoval podobnú kritiku politiky V. Orbána v The Wall Street Journal (WSJ) donedávna ešte predseda Rozpočtovej rady Maďarska Gyὅrgy Kopits. Duchovného otca Orbánových hospodárskych reforiem Gyὅrgya Matolcsyho označil za diletanta a v dlhom výpočte jeho chybných krokov spomenul na prvom mieste zoštátnenie majetku súkromných dôchodkových správcovských spoločností v hodnote 3,5 biliónov HUF. Autor tohto článku k tomu len poznamenáva, že podobné zoštátnenie aj na Cypre zatiaľ Európska únia (EÚ) odmietla. G. Kopits sa teraz spomína v maďarskej tlači najmä za jeho bonmot, v ktorom označil dvojtretinovú parlamentnú väčšinu Fideszu za „ústavnú spodinu“. V závere svojho článku vo WSJ G. Kopits podrobuje ostrej kritike aj „európske inštitúcie“, ktoré sa podľa neho tvária, že nevidia smerovanie vlády V. Orbána k diktatúre.
Ak tento výrok aplikujeme na Slovensko ako členský štát EÚ, tak vidíme už od čias ex-premiérky I. Radičovej až dodnes „diplomaciu nepodloženého optimizmu“ voči vláde V. Orbána. Môže sa zodpovedná vláda spoliehať na dohody s V. Orbánom prostredníctvom tajnej diplomacie, keď si maďarský premiér ani dohody dostupné kontrole verejnosti nectí, obchádza a porušuje kedykoľvek sa mu to hodí?
Konzervatívny nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) online informuje o výzve, ktorú pod názvom „Umelci protestujú proti pravicovému obratu v Maďarsku“ uverejnil časopis Theater der Zeit vo svojom aprílovom čísle. Jej viac ako 40 signatárov z Nemecka, Rakúska, Talianska kritizuje vládu V. Orbána, že „robí pravicový režim zo štátu, čo politické inštitúcie Európy len farizejsky nečinne sledujú“. Výzva apeluje aj na európskych intelektuálov, ktorí „z nepochopiteľných príčin mlčia“ v tejto veci a ich postoje slúžia len na uchlácholenie vlastného svedomia. FAZ online cituje aj tú časť výzvy, podľa ktorej doterajšie protestné akcie proti „systematickej fašizácii Maďarska“ boli neúčinné, preto plánujú usporiadať vo Viedni kongres intelektuálov a umelcov s cieľom vypracovať novú stratégiu protestov na báze „novej radikality“. Kongres má spustiť „novú vlnu nátlaku kontraverejnosti proti politike Maďarska“. Výzvu podpísala o. i. aj Elfriede Jelinek, rakúska držiteľka Nobelovej ceny za literatúru z roku 2004, nemecký spisovateľ Christoph Hein, nemecký skladateľ Helmut Lachenmann, taliansky divadelný režisér pracujúci v Nemecku Roberto Ciulli, atď.
Nielen intelektuáli a umelci kritizujú „plazivý chamberlainizmus“ oficiálnych európskych štruktúr k takým otázkam, ako sú diktátorské režimy na našom kontinente. Počas nedávneho stretnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Dubline (23. 3. 2013), predstavitelia 14 štátov, ako je Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, atď., vyzvali na „posilnenie často kritizovanej diplomatickej služby EÚ“. The European External Action Service (EEAS) vedenú Catherine Ashtonovou „treba ďalej posilniť v záujme koherentnej, transparentnej a integrovanej zahraničnej politiky EÚ“, uvádza sa v spoločnom vyhlásení uvedených 14 štátov. EEAS bola vytvorená v roku 2010 na základe Lisabonskej zmluvy, „aby únia hovorila jednotným jazykom na svetovej scéne“. Stačí si len pripomenúť rozdielne postoje členských štátov EÚ k otázkam Bieloruska, Maďarska či Sýrii, atď., aby sme videli, že od dosiahnutia spomínaného jednotného jazyka je zatiaľ ešte ďaleko.
Na snímke Viktor Orbán, foto: European People’s Party – EPP
