O tom, že sa v oblasti energonosičov nehrá o fazuľky, svedčí najnovšie aj „diplomatická vojna“ medzi Chorvátskom a Maďarskom. Ešte máme v živej pamäti, ako Maďarsko počas svojho predsedníctva v Európskej únii presadzovalo prijatie Chorvátska za jej člena. Dnes sme svedkami toho, že maďarský minister zahraničia J. Martonyi na protest voči „politickej kampani“ chorvátskej vlády odriekol svoju účasť na medzinárodnej konferencii o energetickej bezpečnosti v Dubrovníku (3. 10.). Spor vyvoláva tvrdenie chorvátskej strany, že šéf maďarskej energetickej spoločnosti MOL Zs. Hernádi vraj mal podplatiť vtedajšieho chorvátskeho premiéra I. Sanadera pri kúpe väčšinového podielu chorvátskej energetickej spoločnosti INA. Interpol už vydal európsky zatykač na šéfa MOLu. Maďarská vláda hrozí na odvetu tvrdými sankciami, pričom požiadala vedenie MOLu, aby pripravilo materiály na prípadný spätný predaj akcií MOL-INA Chorvátsku. Diplomatická vojna medzi Chorvátskom a Maďarskom len dokresľuje, že v našom regióne rastie počet vlád, ktoré považujú privatizáciu energetických podnikov svojimi predchodcami za chybu a snažia sa získať energetiku späť pod svoju kontrolu. Podľa maďarskej strany Chorvátsko namiesto odkúpenia podielu MOLu v INA, sa snaží získať späť tieto akcie v rozpore s platným právom EÚ politickým nátlakom.
Dnes maďarské opozičné strany ostro kritizujú, že vláda premiéra V. Orbána utajuje podrobnosti odkúpenia majetku energetickej spoločnosti E.On v Maďarsku v prospech štátneho podniku MVM. Ministerka pre rozvoj L. Némethová sa pritom odvolala na ustanovenia maďarského infozákona z roku 2011. Odkúpenie dvoch plynových podnikov E.On maďarským štátom je jednou z najvýznamnejších transakcií za posledných 20 rokov v Maďarsku, ktorá spôsobila už 3 novely štátneho rozpočtu a prispela aj k jeho predpokladanému deficitu vo výške 170 miliárd HUF. Takže sú k dispozícii len útržkovité informácie o tom, koľko stála Maďarsko táto transakcia. Vláda vraj prispeje sumou 71 miliárd HUF, plus aj bližšie neurčenou sumou z úveru poskytnutého Čínou. Počiatočná cenová ponuka za E.On vraj bola na úrovni 261 miliárd HUF. Bývalý riaditeľ firmy MVM I. Mártha však upozorňuje, že medzi nákupnou cenou a znaleckým ocenením môže byť aj rozdiel vo výške 500 miliónov eur (145 miliárd HUF). Podľa informácií poskytnutých vedením spoločnosti MVM pre portál Privátbankár, spoločnosť zaplatila 30. septembra 2013 E.On-u 260 miliárd HUF, plus 110 miliárd HUF za nákup akcií E.On. Na kompenzáciu hotovosti k uvedenému dňu previedol štátny podnik MVM E.On-u ďalších 20 miliárd HUF. Skupina E.On v roku 2006 odkúpila pôvodne majetok uvedených dvoch častí MOL za 270 miliárd HUF (podľa dnešného výmenného kurzu). Dnešná hodnota odkúpeného majetku E.On teda prevyšuje 400 miliárd HUF. Maďarská vláda očakáva, že obrat štátneho podniku MVM by v roku 2014 mohol prevýšiť 1 300 miliárd HUF.
Popri uvedených zmenách v energetickom sektore nášho regiónu sa ukazujú ako nevyhnutné aj ďalšie zmeny v energetickej politike EÚ. Pribúda totiž údajov o tom, že energetická stratégia EÚ kalkuluje so zastaranými údajmi (nezohľadňuje revolúciu na báze bridlicového plynu) a príliš jednostranne preferuje jadrovú energetiku (čo bude sotva prijateľné pre Nemecko) vo svojej prognóze vývoja do roku 2050. Je to dané najmä tým, že v USA prebiehajúca revolúcia na báze bridlicového plynu vedie k znižovaniu cien plynu, ropy aj uhlia. Čo však bude mať dôsledky aj pre ceny energonosičov v EÚ. Ako uviedol pre Financial Times šéf nemeckej spoločnosti E.On J. Teyssen, USA získali takto veľký konkurenčný náskok v oblasti cien energonosičov v porovnaní s Európou. Podľa neho si to vyžiada dlhé roky, kým sa podarí štátom EÚ podobne znížiť ceny energonosičov aj na našom kontinente. Už aj teraz má uvedený vývoj negatívne dôsledky pre Európu, napr. v tom, že veľké koncerny v oblasti ťažkého priemyslu, chemického priemyslu, atď. budú investovať menej v Európe. Totiž v USA sú náklady vďaka bridlicovému plynu nižšie v priemere o jednu tretinu než v Európe. Tak veľkú konkurenčnú výhodu bude podľa šéfa E.On ťažké prekonať, bude si to vyžadovať obrovské zmeny v inovačnej politike EÚ. Ak by aj Európa odhliadla od ekologických limitov a začala by tiež uplatňovať hydraulické postupy spojené so získavaním bridlicového plynu, trvalo by to najmenej 5 rokov, aby sa podarilo rozvinúť toto odvetvie na potrebnú úroveň. Podľa J. Teyssena, by možno pomohlo Európe, ak by sa technologické postupy zísakavania bridlicového plynu rozšírili aj v Číne a Austrálii. To by uvoľnilo veľké kvantá plynu z Kataru a ďalších dodávateľov, čo by prispelo k ďalšiemu zníženiu cien plynu. Energetická otázka už bola témou aj bruselského summitu lídrov EÚ v máji 2013 a bude, podľa J. Teyssena, prioritnou agendou aj novej vlády A. Merkelovej v Nemecku.
Na obrázku je zásobník bridlicového plynu, Pensylvánia, USA
Foto: Image Library /CC
