O Slovákoch sa hovorí, že je to holubičí národ. Neviem, kto to vymyslel (azda Ján Kollár?). Možno to voľakedy platilo, dnes už sotva.
Odkedy sme vstúpili bez referenda do NATO (v tom čase prieskumy verejnej mienky hovorili, že 75 % ľudí je proti), naši vojaci sa zúčastnili množstva misií, v ktorých buď podporovali agresívne chúťky hegemóna spoza oceánu (Irak, Afganistan) alebo sa aspoň pokúšali nahnevať/znepriateliť si nejaký národ (Kosovo, provokácia Ruska vojenskou angažovanosťou v pobaltských štátoch).
Kam asi tiahnu? Foto: FB
Len v roku 2005 boli naši „holubičí“ vojaci nasadení v 14 zahraničných misiách. Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 v nich zahynulo okolo 40 slovenských vojakov. Za čie záujmy?
Ale nie o tom som chcel…
Slováci si v dôsledku rozhodnutí nezrelých politikov na čele štátu na jednej strane svojou agresívnou vojenskou angažovanosťou vytvárajú nepriateľov po celom svete, na strane druhej doma porazenecky hrbia chrbty a mlčky znášajú príkoria.
Veď, kde inde, ako u nás je dnes v uliciach taký pokoj? Správy z celého sveta ukazujú mohutné demonštrácie proti často nezmyselným a zle nadizajnovaným preventívnym proticovidovým opatreniam. Pritom len málokde sú také prísne ako u nás – potláčajúce základné ľudské práva. Nechcem tým spochybňovať proticovidové opatrenia, len som presvedčený, že sa dajú prijímať bez toho, aby dochádzalo k potláčaniu týchto práv.
Ale ani o tom som nechcel…
Pandémia covidu-19 dnes nie je ten hlavný problém ľudstva. Problém je to, čo sa deje na východe Ukrajiny, v Čiernom mori, v pobaltských štátoch… Zdochýnajúci hegemón so senilným starcom rozhodujúcim o máločom vo funkcii prezidenta v poslednom záchveve síl dúfa, že vojnou sa udrží pri moci. Vyhrocuje situáciu až tak, že o kubánskej kríze z roku 1962 sa dnes hovorí, že to bol len slabý čaj v porovnaní s tým, k čomu sa schyľuje dnes.
Dnešné vojenské provokovanie Rusov sa môže skončiť veľmi, veľmi zle. Rusi už naozaj nemajú kam ustúpiť. Je priam komické, ak Klus, Korčok a podobní poskokovia biľakovského typu hovoria o tom, že Rusi provokujú tým, že ich vojská sa pohybujú na svojom území. Pritom americké vojská sa pohybujú ďaleko mimo svojho územia, v tesnej blízkosti ruských hraníc!
Je najvyšší čas, aby sa zmobilizovalo mierové hnutie, aby aj u nás sa uskutočnili protivojnové pochody, ako sa to udialo 15. februára 2003 v Bratislave kvôli vojne v Iraku.
Či sme holubičí alebo neholubičí národ, chrbty by sme nemali ohýbať. Mali by sme sa dokázať angažovať za svoje bytostné záujmy. A najdôležitejším bytostným záujmom je – mier!
Toto je problém dneška!
Nie to, či musíme na tvári nosiť rúško. S rúškom na tvári sa dá prežiť. S atómovým hríbom nad hlavou nie!
Zdroj: pfpf.blog.pravda.sk
