Čínsky parlament nedávno zrovnoprávnil súkromné vlastníctvo so štátnym. Novela ústavy uznala súkromné podniky ako „dôležitú súčasť socialistického trhového hospodárstva“. Teraz ústava chráni nielen donedávna povolené štyri druhy vlastníctva, ale aj majetok v súkromných rukách. Hoci sa môže zdať, že tento akt iba na papieri schvaľuje proces, prebiehajúci viac ako dve desaťročia, legitimizácia súkromného vlastníctva je veľmi významný krok, lebo znamená potvrdenie nastúpenej cesty – Čína už nezíde z vytýčenej trasy od krajiny so socialisticky plánovanou ekonomikou k väčšiemu štátu blahobytu s ekonomikou založenou na trhových vzťahoch.
Istota, nie rýchlosť
Reformy sa začali v roku 1977. Otec politiky Štyroch modernizácií Teng Siao-pching v pláne dlhodobej premeny Číny postavil cieľ dosiahnuť v roku 2000 tzv. malý blahobyt, 800 $ dôchodku na obyvateľa. Viac než dvadsať rokov sa môže zdať veľmi dlhý čas, veď si predstavme, že by naša súčasná vláda vytýčila plán ozdravenia slovenskej ekonomiky v duchu hesla: o dvadsať rokov vám bude lepšie.
Skutočnosť, že Čína stavila na pomalú a postupnú reformu, sa ale ukázala správna. Navyše dnes je jasné, že toto bola a zostáva jediná šanca, ako reformovať štátny kolos. Stačí jediný argument – porovnanie s Ruskom, kde radikálna liberalizácia a pokus o bezhlavú reformu bez dlhodobej koncepcie priviedol najväčšiu krajinu sveta k totálnemu úpadku.
Čínsky (úspešný!) vzorec je nasledovný: od socialisticky plánovanej ekonomiky, cez socialisticko-tovarovú s plánom ako hlavným prvkom, k socialistickej trhovej ekonomike s čínskymi rysmi, teda s vládou držiacou opraty modernizácie hospodárstva. Spätné porovnanie so Slovenskom: naša krajina po roku 1989 rovnako chcela vytvoriť prosperujúcu trhovú ekonomiku. Kam sme dospeli postrádajúc premyslený dlhodobý plán, pociťuje väčšina z nás na vlastnej koži.
Národný produkt Číny neustále rastie. Za uplynulých päť rokov sa zvýšil o viac ako 50 %. Vláda dokázala zvládnuť hospodársku krízu, ktorá minulý rok vážne zasiahla juhovýchodnú Áziu. I keď rast nie je bezproblémový (všimnime si napríklad obrovské rozdiely medzi vidiekom a mestami na pobreží), vyhliadky čínskej ekonomiky sú viac ako optimistické. The Economist predpovedá, že Čína okolo roku 2020 predbehne USA a stane sa krajinou s najväčším HDP na svete.
Ekonomické výsledky kontra ľudské práva
Ak západný svet chváli Čínu za hospodárske úspechy, to, že Čína uplatňuje rovnaký vzorec – postupuje pomaly a malými krokmi – aj v liberalizácii ľudských práv, sa stretáva s ostrou kritikou. Od začiatku roka 1998 bolo podľa disidenta Wej Ting-šenga zatknutých v Číne asi 100 aktivistov. Väčšina bola rýchlo prepustená, niektorí skončili vo väzení, iní v prevýchovných táboroch. Minuloročný pokus o zaregistrovanie prvej opozičnej strany na čínskej pevnine od vzniku ČĽR sa skončil odsúdením jej hlavných predstaviteľov na viac než desaťročné tresty odňatia slobody. V Ríši stredu si stále môžete myslieť, čo chcete, ale je nebezpečné vystupovať s tým na verejnosti. Premiér Ču Žung-ti priznal, že oblasť ľudských práv nie je úplne v poriadku, no dodal, že kritici by si nemali všímať súčasný stav, ale smer vývoja čínskej spoločnosti.
Uvoľňovanie naozaj nastáva aj v oblasti ľudských práv. Čínsky parlament napríklad uzákonil nielen ochranu súkromného vlastníctva, ale prijal aj dodatok, ktorý ruší postihovanie za „zločiny proti revolúcii“ a zavádza miernejšiu kategoriu, „útok na bezpečnosť štátu“. Intelektuáli publikujú stále častejšie politické eseje, ktoré by ešte donedávna nemohli byť zverejnené a uvoľnenie cítiť aj na školách. Viac než desaťročie sa v radách závodov a v nižších územných celkoch testujú slobodné voľby.
Každá krajina má právo autonómne sa rozhodnúť pre ekonomický systém i pre spôsob jeho transformácie. Čína vsadila na pomalé, ale isté kroky a výsledky sú Západom hodnotené kladne. Kým však je pomalá a postupná reforma v ekonomike legitímna, pre ľudské práva sa tento postup stáva problematickým. Akoby čínska vláda vravela: Počkajte, dnes ešte priveľmi radikálnych občanov pošleme do väzenia, nech nenarúšajú pokoj v krajine, úplné dodržiavanie ľudských práv zavedieme tiež, ale postupne neskôr. Čo však bude s ľuďmi, ktorí sa odvážili vystúpiť proti režimu už dnes?
Čínsky prezident Tiang Ce-min pri príležitosti posledného dňa výročného zasadania parlamentu napísal báseň, ktorá vyšla na prvej strane People Daily. Metaforicky opisuje hospodársku situáciu krajiny ako obdobie zimy, po ktorej príde očakávaná jar.
Bude to jar aj pre čínskych disidentov? A kedy asi tak príde?
Autorka študuje politológiu na UMB v Banskej Bystrici
