Ivan Szabo patri medzi tých nemnohých spisovateľov, ktorí majú vzácnu schopnosť spájať v literárnom texte historické reálie, fakty a skutočnosti s autorskou fantáziou. Mohli by sme povedať: fantazijný realizmus. Nie je to však také jednoduché, ako sa to napíše či vysloví, pretože takýto spôsob videnia sveta a jeho literárneho stvárnenia si vyžaduje nielen znalosť javov, vecí, udalostí, ale aj ono mináčovské vedomie súvislostí, najmä však domýšľať veci tak, ako by sa mohli so všetkou pravdepodobnosťou udiať.
Ivan Szabó: Takmer letmé známnosti,
Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015, 143 strán
Ivan Szabó je predovšetkým a bytostne autor literatúry faktu, čo dokazuje jeho bohatá literárna tvorba. Výpočet diel tohto autora by bol zaujímavý a pre čitateľa inšpiratívny, pretože v každej jeho knižke je množstvo cenných informácií, ktoré sú profesionálne spracované, pritom sú príťažlivé a sprostredkúvajú javy a fakty novým pohľadom. Literatúra faktu nie je strohým a dokumentárnym videním sveta, jeho záhad, tajomstiev, histórie, prítomnosti či hoci aj budúcnosti, je i predmetom a iniciátorom autorovej fantázie. Táto symbióza faktu a autorovej licencie narábať s tým istým faktom podľa vlastného uváženia je základom úspechu knihy Takmer letmé známosti. Pretože v tejto knihe sa prelínajú fakty s autorskou fantáziou: Ivan Szabó ponúka čitateľovi vlastnú interpretáciu dávnejších i neveľmi dávnych osudov známych osobností a robí to spôsobom šarmantným, občas aj humorným, no nesporne čitateľsky príťažlivým. Ivan Szabó to sám v jednej zo svojich esejí v prítomnej knihe jasne pomenoval: Písať o osobnostiach znamená žiť ich životom. A tak sa autor vnára do osudov svojich literárnych postáv a priam investigatívnou metódou dotvára ich ľudské aj umelecké príbehy. Čitateľ tak môže spolucítiť a spoluprežívať nielen vnútorný svet jednotlivých postáv, ale vnímať aj spoločenské a historické súradnice. Už to nie sú len „takmer letmé známosti“, ale vcelku plnohodnotný obraz o osobnostiach našej nedávnej minulosti aj prítomnosti. A tak pred čitateľom defilujú vskutku zaujímaví ľudia, ktorí rôznym spôsobom ovplyvnili slovenskú literatúru, no aj spoločnosť vôbec. Každá z týchto „letmých známostí“ je čímsi zaujímavá a podnetná, pričom autor o nich hodnoverne zverejňuje aj málo známe či úplne neznáme fakty, historky, bonmoty. Jeden z priekopníkov moderného slovenského humoru Miroslav Pácalt, autor prvých literárnych detektívok Gustáv Adolf Bežo, bohémi – spisovatelia Emo Bohúň či Rudo Fabry, Zuzka Zguriška ako prvá dáma slovenského humoru, ale aj neveselý príbeh hlavného farára v Bratislave, publicistu a cirkevného hodnostára Karola Kôrpera-Zrínskeho, ktorý bol politickým väzňom v Leopoldove. Kôrper-Zrínsky sa vo väzení stal kronikárom a dostal za úlohu dať do poriadku archív a spracovať dejiny väznice. Ivan Szabó pokračuje rozprávaním o spisovateľovi, svojom priateľovi Ladislavovi Ťažkom, ďalej priam mysterióznou historkou o pátraní Ladislava Mňačka alebo o menej známej, humornej a ironizujúcej tvorbe básnika Štefana Žáryho. Aj portrét publicistu, spisovateľa a popularizátora našich dejín Laca Zrubca je spracovaný fundovane a príťažlivo, rovnako tak činnosť historika profesora Richarda Marsinu. Nemožno nespomenúť esej o bývalom slovenskom prezidentovi Rudolfovi Schusterovi – nie však o jeho politickej dráhe, ale o jeho bohatej literárnej činnosti, ktorá je prinajmenšom rovná jeho prínosu v oblasti politickej kultúry a zviditeľňovania Slovenska vo svete. Ján Čomaj zase patrí k absolútnej špičke modernej slovenskej žurnalistiky, jeho tvorba aj životné osudy sú vďačnou témou pre „letmé známosti“, čo však možno povedať aj o Milanovi Várošovi, Vojtechovi Zamarovskom či Jožkovi Leikertovi. A to sú len viac-menej telegraficky spomenuté tie najzaujímavejšie aspekty knižky, na ktorú sa čitateľ môže oprávnene tešiť ako na príjemné dobrodružstvo ducha.
Život človeka, jeho mnohovrstevná činnosť, jeho rozpory, prehry aj víťazstvá, výšiny ducha a pády na samé dno bytia…, to všetko tvorí vďačný objekt pre spisovateľskú tvorbu. Ivan Szabó je citlivým seizmografom, ktorý vo svojich postrehoch zaznamenáva otrasy, výkyvy, hlbinné motívy aj zdanlivo banálne detaily, ktoré v skratke, no plnohodnotne zobrazujú osobnosti našej kultúry a posúvajú hranice nášho poznania.
