Dovtedy, kým ľudia okolo Vladimíra Mečiara oficiálne neoznámili podpredsedovi Národnej rady SR Pavlovi Hrušovskému kandidatúru predsedu HZDS na prezidenstký post, bolo u nás oveľa menej politického vzruchu. Parlament v koaličnej pohode zvládal zbavovanie imunity exministra vnútra Gustáva Krajčiho a bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu, ktorého dokonca nechal aj uväzniť. Koalícia si v mierne rozbúrenej atmosfére čírila svoje pohľady na vládnutie v takej zaujímavej zostave, v akej sa na Slovensku od minuloročných parlamentných volieb vedie štát.
Načim začať Vladimírom Mečiarom. Na tlačovej besede počas rokovania dubnického snemu svoju kandidatúru na prezidenta republiky odôvodňoval najmä uväznením Ivana Lexu. Vraj, keby ho neboli zavreli, tak z Vladimíra Mečiara už bude iba hoteliér v Trenčianskych Tepliciach. (Nie je však isté, že ak sa nestane prezidentom republiky, či nás neprekvapí kúpou ďalšej zotavovne.) Milan Kňažko sa o svojom bývalom priateľovi po odchode z hnutia vyjadril, že lož je jeho pracovnou metódou. Ľuďom sa teda opäť predstavil síce oddýchnutý, ale vo výraze vôbec nezmenený Vladimír Mečiar. Čo veta, to klasická intepretácia jeho vládnutia a konania súčasnej vlády. On nič, on muzikant, dalo by sa povedať o všetkých jeho doterajších verejných vystúpeniach. Keďže podľa bývalého podpredsedu HZDS Augustína Mariána Húsku predvolebná kampaň Vladimíra Mečiara bude krátka, ale účinná, bolo by veľkým omylom nevyužiť v nej dôsledky čistenia mečiarovsko-ľuptákovsko-slotovského Augiášovho chlieva.
ZÁKON, KTORÝ SA NEREŠPEKTUJE
Nielen nástup Vladimíra Mečiara do predvolebnej kampane pred jej oficiálnym začiatkom, ale aj počínanie jeho najväčších konkurentov dávno predtým sú výsmechom obsahu 15. paragrafu zákona číslo 46 z 18. marca tohto roku o spôsobe voľby prezidenta SR, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov. Uvedený paragraf totiž hovorí, že kampaň pred voľbami sa začína 15 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom voľby. Rudolf Schuster, Magda Vášáryová, Michal Kováč, Vladimír Mečiar a zásluhou televízie Markíza a Rádia Twist aj Boris Zala, Juraj Lazarčík a Ján Demikát, museli porušiť onen paragraf. Kde niet žalobcu, niet ani sudcu a tak tých 5 miliónov zákonom povolených korún na predvolebnú kampaň, budú môcť využiť na inú prezentáciu v spomínaných elektronických médiách.
Michal Kováč napriek tomu výrazne protestoval, že krátkosť predvolebnej kampane mu nedovoľuje predstaviť svoj prezidentský program. Isteže oveľa účinnejšie pôsobí na voličov častejšie televízne prezentovanie sa ideami, lenže tento najstarší kandidát na prezidenta republiky je mimoriadne vitálny a už prebrázdil väčšiu časť Slovenska. Aj jeho osud však poznačil vstup Vladmíra Mečiara do ringu, pretože sa tým oslabil pôvodný propagandistický zámer KDH otvorene podporovať jeho kandidatúru. Preto predseda kresťanských demokratov Ján Čarnogurský bol napokon povinný vysloviť neutrálnu floskulu, že tento politický subjekt nebude oficiálne podporovať nijakého kandidáta.
DEMOKRATI BEZ POLITICKEJ MATEMATIKY
Avšak iba dovtedy, kým aj slovenským kresťanským demokratom nebude po 10. máji jasné, či sa jeden z troch tzv. občiaskych kandidátov – Magda Vášáryová, Michal Kováč a Juraj Švec – nevzdajú svojich prezidentských ambícií v prospech jedného z nich, čo je vlastne meritórnou myšlienkou projektu Traja za jedného pre Slovensko, ktorý iniciovali aj členovia kresťanskodemokratickej platformy SDK. Je irónou snaženia sa 27 slovenských demokratov súčasné poznanie, že na túto tému je ochotná diskutovať iba Magda Vášáryová, ktorá má permanentne najvyššie preferencie vo výskumoch verejnej mienky, zatiaľ čo Michal Kováč a Juraj Švec o takejto eventualite vôbec neuvažujú, pretože v májovej voľbe vidia svoju poslednú šancu.
Tým vlastne prejudikujú očakávaný výsledok prvého kola: V druhom sa stretne Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar, čím sa v inom vydaní bude opakovať scenár z minuloročných parlametných volieb systémom Všetci demokrati proti Mečiarovi. Ak napokon bude zvolený Rudolf Schuster, ukáže sa plytkosť oneskoreného politického myslenia časti slovenských demokratov, ktorí sa usilovali oslabiť pozíciu koaličného kandidáta, ale zároveň aj povedať predsedovi SDK Mikulášovi Dzurindovi, že urobil veľkú chybu, ak súhlasil na rokovaniach o koaličnej zmluve s klauzulou o podporovaní košického primátora slovenskými demokratmi. Už aj ostrieľaný politický kombinátor Ján Čarnogurský musel priznať, že v druhokolovom prezidentskom súboji budú aj za socializmu trpiaci kresťania podporovať človeka, ktorý sa podľa ich predstaviteľov na ich utrpení tiež podieľal. Zrejme preváži poznatok, že utrpenie pod vládnutím bývalého predsedu vlády a možného prezidenta republiky Vladimíra Mečiara by bolo oveľa horšie.
A TÍ OSTATNÍ
Akoby za bukom čaká „jeden z najväčších Slovákov súčasnosti“, predseda SNS a žilinský primátor Ján Slota. Zrejme preto, že je väčšmi zaťažený malíkovským komplexom, ktorým je nebezpečne ohrozené jeho ďalšie pôsobenie na čele strany. Svojou rozšafnosťou nechal rapídne vyrásť svoju prvú podpredsedníčku Annu Malíkovú do takých rozmerov, že sa ich terajšie šance na predsednícky post pohybujú jedna k jednej. Aj preto je pochopiteľná snaha Jána Slotu zvolať snem strany ešte pred prezidentskými voľbami, na ktorom by mohol zabodovať svojou kandidatúrou na prvého muža v štáte. Po nich, totiž, pretože Ján Slota sa určite nedostane do druhého kola, by to na následnom sneme Anna Malíková na jeho adresu poriadne „rozbalila“. Ak aj napriek tomu túto mimoriadne ambicióznu slečnu krídlo Jána Slotu zvládne, nie je vylúčené rozštiepenie SNS.
To všetko však už bude potom, ako si Slovensko zvolí svojho druhého prezidenta v demokratickom politickom zriadení. Po doterajších prezentáciách takých kandidátov, akým sú kapitán bývalej ŠtB Ján Demikát a vysokoškolský kantor Juraj Lazarčík z pôdohospodárskej akadémie v Nitre, ale aj politológ Boris Zala, treba len veriť, že ich šance ostatnú na úrovni ich doterajších preferencií – teda čosi okolo 0,4 percenta. A to ešte boh ochránil Slovensko, že nekandidujú takí veční ašpiranti na prezidenstké kreslo, ako Jozef Vojtech Kasanický či Milan Mojš – Kováč.
Autor je komentátor denníka PRÁCA
