Nech sa predsedníčka vlády usiluje akokoľvek, z blamáže už bič neupletie. Chápem, že získala aspoň symbolický ústupok – netreba zabúdať, že José Barroso je na európskej úrovni Radičovej stranícky súputnik a aj politici v Bruseli chápu a vnímajú národné politické súboje.
Uznesenie šéfku vlády usvedčuje
Symbolická ústretovosť šéfa Európskej komisie (EK) je pochopiteľná a zrozumiteľné je aj úsilie našej premiérky vytrieskať z minima maximum. Najmä, ak sa minulý týždeň sama ďalej zamotávala do poloprávd, ktorými sa bránila kritike zo strany R. Fica. I. Radičová totiž vyhlásila, že to, čo neúspešne absolvoval minister J. Figeľ boli vlastne iba „konzultácie“. Lenže to nie je pravda.
Prvým dôkazom sú slová samotnej premiérky na zasadaní Výboru NR SR pre európske záležitosti začiatkom februára. Vtedy rozhodnutie vlády obhajovala aj tvrdením, že „vláda rozhodovala o realokácii na základe odbornej diskusie tak v SR, ako aj v Bruseli, rokujeme 3 mesiace.“ (Tieto jej slová si pozrite na video zázname tu.) Ak „odborná diskusia v Bruseli“ nebola konzultáciami, tak čo to potom bolo? A tri mesiace sú dosť dlhá doba, aby bolo jasné, s čím bude EK súhlasiť a s čím nie.
Druhým dôkazom, že premiérka opäť zavádza je text uznesenia vlády k presunom medzi operačnými programami (OP). V ňom sa jasne uvádza, že vláda „schvaľuje návrh realokácie štrukturálnych fondov“ a zároveň „ukladá 1. podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja viesť rokovania o realokácii s Európskou komisiou.“ Ján Figeľ teda od 2. februára nechodil a nepísal do Bruselu, aby tam „konzultoval“ predstavy vlády, ale tam už rokoval o schválení konkrétneho návrhu. Ktorý mal byť dávno odkonzultovaný v rámci trojmesačnej „odbornej diskusie“.
A ak by to ako dôkaz o nepravdivosti slov I. Radičovej nestačilo, stačí si prečítať zvyšok uznesenia č. 73/2011. Vláda nemala žiadne pochybnosti o tom, že jej „návrhu“ Európska komisia vyhovie. Svedčia o tom úlohy pre ministrov, ktorí majú prísť o časť prostriedkov z eurofondov. Podľa jednej majú byť ministrovi Figeľovi pre presúvaní peňazí vo všetkom nápomocný a podľa druhej mali do konca februára vláde predložiť na schválenie „návrhy na revízie príslušných operačných programov“ – čiže nové rozpočty a nové prerozdelenie týchto rozpočtov v rámci jednotlivých operačných programov.
Skutočnosť je „zložitejšia“
Mimochodom, túto úlohu si konkrétni ministri (a vedúci úradu vlády) doteraz nesplnili, úloha im zrušená nebola, ale nikto to vo vláde ako neplnenie úloh nevyhodnotil. Premiérka sa radšej tvári, že nič také neexistuje. Ak by to, čo „vybojovala“ v piatok v Bruseli bola naozaj výhra, ak by to bolo to, o čo sa doteraz usilovala a čo pred vyše mesiacom schválila vláda, potom by nič nestálo v ceste úplnej realizácie uznesenia vlády č. 73/2011, vrátane spomínaných úloh.
Avšak skutočnosť je opäť oveľa „komplikovanejšia“ a tak ani v programe najbližšieho zasadania vlády SR „návrhy na revízie príslušných operačných programov“ nie sú. Bolo by zaujímavé vidieť ten písomný záväzok J. M. Barrosa, ktorým podľa premiérkiných slov vyhovel slovenskej požiadavke. V tejto chvíli to vyzerá tak, že šéf EK prisľúbil, že sa ešte touto požiadavkou budú zaoberať, ale najskôr musíme vyčerpať peniaze, ktoré v OP Doprava máme. Potom musíme presne ukázať, na ktoré projekty tie presunuté prostriedky chceme dať. Zároveň musíme identifikovať odkiaľ a najmä prečo práve odtiaľ ich chceme zobrať. Až potom bude EK zvažovať, či presuny odsúhlasí.
Tento scenár nie je žiadnym víťazstvom vlády I. Radičovej. Je to len malý posun v „konzultáciách“. Lenže toto všetko mala vláda vedieť a zobrať to do úvahy skôr, než niečo oficiálne schvaľovala. Nemožno vylúčiť, že J. Figeľ po „3 mesiacoch odbornej diskusie v Bruseli“ ubezpečoval premiérku (i zvyšok vlády), že všetko je odkonzultované a vlastne aj dohodnuté. Až potom sa ukázalo, že jednoducho trestuhodne zlyhal. Ale ani to neospravedlňuje kľučkovanie a klamanie premiérky Radičovej, či už o dohode s SAV a univerzitami, alebo o februárových „konzultáciách“ J. Figeľa v Bruseli.
Veda stratí, diaľnice nezískajú
Najhoršie na tom je, že tento stav a najnovší scenár nie je víťazstvom ani pre Slovensko. Predsedníčka vlády vidí možnosť presuny naozaj zrealizovať a už len z politických prestížnych dôvodov urobí všetko pre to, aby sa jej to aj podarilo. K tomu však potrebuje dokázať, že na vedu a výskum (ale aj na informatizáciu, či zamestnanosť) tie peniaze nepotrebujeme. Takže od ministra Jurzycu nemôžeme očakávať, že konečne vypočuje výhrady vedcov k príliš byrokratickým pravidlám a povinnostiam pri čerpaní eurofondov. Za nami sú mesiace (a napokon zo slov I. Radičovej vyplýva, že aj pred nami), ktoré bolo možné využiť na to, aby sa procesy pri realizácii projektov v OP Veda a výskum zjednodušili, čo by urýchlilo efektívne čerpanie eurofondov v tejto oblasti.
Vláda (ministerstvo školstva) v tom nič neurobila, radšej chce peniaze zobrať s tým, že sa aj tak nestíhajú míňať. A teraz bude priam motivovaná, aby sa to nezmenilo. Lebo k presunom tak rýchlo nedôjde a ak by sa OP Veda a výskum „rozbehol“, Brusel by s presunmi nesúhlasil. Keby nešlo o tak vážnu vec, vyhlásenie I. Radičovej, že „veda nepríde ani o euro“ by boli priam smiešne. Veď slovenská veda je dlhodobo taká podfinancovaná, že efektívne vie minúť oveľa viac, než je určené v OP Veda a výskum.
Zároveň však nezíska ani výstavba diaľnic. Proces, na ktorom sa I. Radičová dohodla v piatok bude zdĺhavý, tento rok sa určite neskončí (ak, tak jeho koncom), takže budovanie diaľnic bude opäť o rok odložené. Takže táto politická avantúra vlády I. Radičovej s jediným cieľom – dokázať za každú cenu, že Fico a Vážny to robili zle – nemá a nebude mať žiadneho víťaza. Zostanú iba porazení. Občania Slovenskej republiky.
Autor je člen Výboru NR SR pre európske záležitosti
Foto: Premiérka Slovenskej republiky Iveta Radičová
Zdroj foto: archív redakcie
