Prečo D. Trump pred účasťou na stretnutí predstaviteľov G 20 v Hamburgu zavítal napred do Varšavy? Zaujímavá téma na rôzne úvahy. Zrejme hlavne preto, že Poľsko patrilo do krajín východného bloku a známe sú jeho dlhodobé nie najlepšie historické a politické vzťahy s Ruskom. Skúsme preto hľadať a možno i nachádzať dôvody v čase, keď práve zahraničná politika D. Trumpa sa javí ako málo zreteľná, vyhranená, a analytici hovoria, že ešte neexistuje.
Po výsledku hlasovania o nezotrvaní Veľkej Británie v EÚ so všetkými dôsledkami sa jedno miesto v „triumviráte“ uvoľnilo: neformálne a prirodzene bolo doň prizvané Taliansko. V Poľsku to bolo prijaté s rozčarovaním. Účasť v riadiacej trojke pokladali predstavitelia krajiny za prirodzený nárok zodpovedajúci veľkosti krajiny, ale aj ako uznanie za nástup politických zmien v stredoeurópskom priestore v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ktoré sa začali v Gdansku hnutím Solidarita. Poľsko má aj primeraný počet obyvateľov a jeho odmietavý postoj k Rusku je dlhodobo známy.
Od výsledku brexitu možno evidovať prvé poľské výhrady k vnútornej politike EÚ, k jej štruktúre, k budúcnosti či vzájomným vzťahom v nej. Navyše, z vrcholových predstaviteľov únie znáša kritiku jej prezident Poliak Donald Tusk, ktorého vinia zo spoločenstva s Rusmi, za ktorým trvalo hľadajú príčiny leteckého nešťastia, pri ktorom neďaleko Smolenska zahynul prezident a mnohí vedúci činitelia štátu. Aj teraz v regionálnom zoskupení V4 majú Poliaci často odlišný názor na spoločné problémy a ich riešenie. Blízko k nim majú Maďari. Česko a Slovensko majú viac proeurópske názory, aj keď v imigračnej politike celá skupina V4 si rozumie, imigrantov nechce, a ako povedal predseda strany PiS J. Kaczyňski, nemajú na ich prijímanie dôvod, nemajú sa za čo ospravedlňovať.
A teraz pozor! Politika D. Trumpa je všeobecne označovaná za izolacionistickú s heslom „US again first“. V tom prípade snahy predstaviteľov EÚ pretvoriť ju na významné a ekonomicky silné zoskupenie sa dotýkajú aj záujmov USA. Ich záujmom je nedovoliť, aby vznikala silná únia a práve Poľsko svojou malou poslušnosťou vnáša kritické prvky do snáh reštrukturalizovať orgány a politiku načrtnuté v Bielej knihe a podľa J-C. Junckera, predsedu EK.
Ak na vzťahy a postoje Nemecka a Francúzska k Rusku cez ich záujem na účasti vybudovať Nordstream 2 popod Baltické more (už sa vytvorilo konzorcium dôležitých firiem s ruským Gazpromom) pohliadneme americkými očami, najmä prezidenta s obchodným talentom, pochopíme, že pôjde o ohrozenie biznisu amerických ťažiarenských firiem s dodávkami skvapalneného zemného plynu do Európy. V tejto hre má svoje významné miesto i Poľsko: možnosť na pobreží budovať sklady a viesť plynovody smerom severo-južným, možno aj cez Slovensko. Téma sa dostala aj do programu rozhovorov medzi prezidentmi USA a Ruska v Hamburgu, čo je iste tiež zaujímavé.
Ak by toto všetko bolo málo presvedčivé, je tu ešte fakt, že prezident D. Trump svoj prejav k Poliakom, ktorých pozvážali z celej krajiny, predniesol pred Pamätníkom varšavského povstania z roku 1944 a položil akcent na odvahu bojovníkov, s akou Poliaci bez zbraní odolávali nemeckým okupantom, zatiaľ čo vojská Červenej armády boli neďaleko, na druhom brehu rieky Visly. To všetko a spolu dáva zmysel, že D. Trump nebol vo Varšave len tak a že americká zahraničná politika má svoj smer… A ako obchodník dbajúci o záujmy zbrojárskej loby D. Trump dohodol s prezidentom Poľska A. Dudom dodávky zbraní v objeme 35 mld dolárov…
