Je to otázka, ktorú si vždy po voľbách do NR SR, prípadne protestoch učiteľov kladie minister, ktorý sľubuje zreformovať školstvo a napraviť všetky krivdy a nedostatky. Ako sa ukazuje, bohužiaľ, túto úlohu sa žiadnemu ministrovi ani predchádzajúcim vládam nepodarilo vyriešiť, skôr naopak.
Prečo školy vzdelávajú pre úrady práce, kladie si otázku aj Asociácia zamestnaneckých zväzov a združení Slovenskej republiky, ktorá usporiada odbornú konferenciu na téma „Získať zamestnanca je dnes úspech, ale získať kvalifikovaného zamestnanca je jackpot!“ Treba veriť, že v príjemnom prostredí hotela Bôrik nájdu osvietenú odpoveď.
Na tému konferencie by sa žiadala odpoveď štátnych orgánov, ale aj zamestnávatelia by si mali položiť otázku, čo dobré pre výchovu odborníkov vykonali a akým dielom prispeli k výchove svojho dorastu.
Som absolvent Baťovej školy práce( Zlín, )podobne ako ďalšie desaťtisíce mladých mužov a žien, ktorí a ktoré úspešne absolvovali komplexný systém výchovy pod vedením vynikajúcich pedagógov a vychovávateľov, ktorí v nás pestovali pocit sebadôvery vo vlastné schopnosti, rozvíjali talent počas teoretickej a odbornej prípravy na pracovisku, naučili nás racionálne myslieť a hospodáriť. Viedli nás k zodpovednosti, vzájomnej solidarite a formovaniu životného svetonázoru. Za prácu v továrni po celú dobu štúdia sme dostávali odmenu, z ktorej sme si hradili časť nákladov na štúdium a zostávajúce prostriedky nám odkladali a dostali sme ich po ukončení šesťročného štúdia zakončeného maturitou. V minulosti tieto prostriedky slúžili ako kaucia pri nástupe do zamestnania.
Baťa do mládeže investoval, lebo vedel, že sa mu to vráti a nečakal ,že odborníkov mu vychová štát. Pre svojich zamestnancov poskytol na svoju dobu výborné pracovné podmienky, vybudoval pre nich nielen byty, ale celú infraštruktúru mesta. A bol hrdý na to, že je najväčším platiteľom dane v Československu.
Teraz si môžeme položiť otázku, koľko podnikov a podnikateľov si vychováva vlastných odborníkov? Aké pracovné podmienky vytvárajú podniky, aby najlepší absolventi stredných a vysokých škôl neodchádzali nenávratne do zahraničia?
Treba veriť, že odborná konferencia dá na túto otázku kvalifikovanú odpoveď!
Nezastupiteľná úloha štátu
V. Komárek už v roku 1989 upozorňoval na potrebu „navrátenia spoločenskej prestíže pedagógom, učiteľom a viac investovať do ľudí než do budov. Zvýšiť platovú hladinu a ostro diferencovať podľa kvalifikácie a výkonov. Pokladal za solídny rozvinutý štátny školsky systém poskytujúci bezplatné vzdelávanie. Je na škodu veci, že toto odporúčanie sa ani za desiatky rokov nepodarilo splniť. Dokázali sme na Slovensku zvýšiť počet vysokých škôl bezmála trojnásobne, počet poslucháčov dvojnásobne a produkujeme viac ako 40 % absolventov, ktorí nepracujú vo vyštudovanom odbore.
Ukazuje sa, akoby neviditeľná ruku trhu nemala dosah na školstvo, ktoré produkuje absolventov v značnej miere aj pre úrady práce. Platíme dane, ktoré treba racionálnejšie využiť, ako míňať na absolventa vysokej školy (napr. 10 000 eur), ktorý v lepšom prípade za ďalších nemalých finančných prostriedkov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a fondov Európskej únie sa vráti po preškolení do praxe. Štát by mal na základe presne formulovaných požiadaviek spoločnosti zabezpečiť výchovu odborníkov, ktorý sa v priemysle, službách v obchode, štátnej správe atď. uplatnia!
Rozvoj vedy, výskumu a inovácii ako aj dobré organizované školstvo je základom rozvoja a konkurencie schopnosti Slovenska v globalizovanej spoločnosti. Na Slovensku sa už roky nedarí podporiť a zefektívniť fungovanie vedy a výskumu a aj školstvo trpí suchotami. Spoločnosti by prospelo zvýšiť podiel privátnych finančných prostriedkov do vedy, výskumu a školstva podobne, ako je to vo vyspelých štátoch Európskej únie. Treba veriť, že odborná konferencia Asociácie zamestnaneckých zväzov a združení Slovenskej republiky nájde dobré riešenie pre podnikateľov aj spoločnosť.
