Asi by sme od vzniku republiky našli málo vládnych programov, v ktorých by chýbala zmienka o pracovnom práve a osobitne o Zákonníku práce. Základný pracovnoprávny kódex vznikol a slúži ako ochrana postavenia a práv pracujúcich – zamestnancov. Aspoň tak to bolo doteraz. Ale Matovičova vláda ho evidentne vníma inak. Jej programové vyhlásenie prináša extrémistickú ultraliberálnu filozofiu, podľa ktorej Zákonník práce neslúži pracujúcim, ale podnikateľom.
Zo samotnej podstaty Zákonníka práce vyplýva pre štruktúru programového vyhlásenia vlády jedno pravidlo: keďže patrí odjakživa do pôsobnosti ministerstva práce, ak s ním vláda mala nejaké plány, avizovala ich v kapitole, ktorú písali na tomto ministerstve. Toto ministerstvo je totiž kompetenčne zodpovedné nielen za pracovné právo, ale aj za konzultácie a dohadovanie sa so sociálnymi partnermi v zmysle pravidiel, vyplývajúcich z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Preto je práve minister práce, sociálnych vecí a rodiny predsedom Hospodárskej a sociálnej rady SR, najvyššieho tripartitného orgánu u nás. A myslím, že je každému jasné, že Zákonník práce je popri zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci najdôležitejšou právnou normou pre odborárov, ktorí zastupujú pracujúcich – zamestnancov.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Ospravedlňujem sa zorientovanému ľavicovému čitateľovi za takýto vzdelávací úvod. Zaradil som ho len pre prípad, že by sa tento článok objavil v monitoringu médií ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Prípadne aj premiéra Matoviča. Tým totiž úloha a význam Zákonníka práce zjavne unikajú. Pre nich evidentne nie je nástrojom ochrany zamestnancov, ale slúžkou chamtivým záujmom firiem, ktorým ide o zisk nielen v prvom rade, ale najmä predovšetkým. „Pred(o) všetkým“, čiže aj pred potrebami pracujúcich, bez ktorých práce by nevytvorili ani cent svojich ziskov.
Plán na likvidáciu Zákonníka práce
Igor Matovič sa ešte pred prijatím programového vyhlásenia vlády verejne pochválil, že bude unikátne. Je. Hoci on hovoril o jeho rozsahu a „komplexnosti“ (rozumej: každý tam dal všetko a čokoľvek, čo sa mu zdalo „fasa“ a atraktívne, bez ohľadu na reálnosť uskutočnenia), unikátne je aj zaradením plánov na zmeny v Zákonníku práce do kapitoly ministerstva hospodárstva, nie ministerstva práce. A nielen to. Sulík sa do Krajniakovho rezortu pustil „komplexne“ – plánuje mu nadiktovať opatrenia aj v oblasti stravovania zamestnancov, výkonu kontrol inšpektorátu práce a úradov práce, ale aj sociálneho poistenia.
Uznania je hodné, že minister hospodárstva nič nezakrýva a nikoho nenecháva na pochybách, že takáto štruktúra vládneho programu nie je len záležitosťou formy. Otvorene priznáva, že odteraz bude všetko slúžiť podnikateľom: „Základnou požiadavkou na opatrenia Vlády SR bude, aby (…) neúmerne neobmedzovali podnikateľskú aktivitu.“ Takže nie Krajniak a Heger, ale Sulík zrealizuje „zásadné zjednodušenie daňového a odvodového systému“. Nepochybujte o tom, že má na mysli svoj zvrhlý ultra-neo-liberálny koncept tzv. daňového a odvodového bonusu („zjednodušenie“ vždy zdôrazňoval ako jeho kľúčovú prednosť), ktorého nespravodlivosť voči pracujúcim mu autor tohto článku dokázal už pred rokmi a enormnú nákladovosť pre štát mladý analytik prednedávnom.
Vláda síce hovorí o nízkej konkurencieschopnosti a technologickej zaostalosti domácich firiem, o vysokých cenách energií v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, aj o nedostatočnom prepojení vzdelávania a pracovného trhu, ale to všetko považuje pri kvalite podnikateľského prostredia za druhoradé: „Kľúčový je flexibilný zákonník práce a pracovno-právna legislatíva, ktorá je dôležitá počas konjunktúry, ale ešte viac počas krízy a pre prispôsobenie sa novým podmienkam po kríze.“ Iba jedna veta, ale uznávam, že stačí. Dlhoročné skúsenosti s pravicovými vládami nielen na Slovensku nás naučili, čo si predstavujú pod „flexibilitou“ Zákonníka práce a pracovnoprávnej legislatívy.
Zhoršenie postavenia a práv zamestnancov
A ak niekomu nie je jasné, prečo je „dôležitá počas krízy a pre prispôsobenie sa novým podmienkam“, tak upozorňujem, že podľa pravicovej vlády ide vždy o zjednodušenie a zlacnenie prepúšťania, zníženie štandardov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odstránenie viacerých práv zamestnancov, jednoducho o zníženie akýchkoľvek výdavkov na zamestnancov, najmä pokiaľ ide o ich odmeňovanie. Na ministerstve hospodárstva preto plánujú „pripraviť legislatívu v tomto zmysle“ a iba po zásahu ministra Krajniaka sa tento zámer doplnil slovami „po konzultácii so sociálnymi partnermi“.
Lenže konzultácie neznamenajú, že vláda sa chce so sociálnymi partnermi dohodnúť. O pláne, predložiť parlamentu také zmeny Zákonníka práce, na ktorých sa dohodne s odbormi, nie je v programe vlády ani slovíčko. A nejde len o Zákonník. Sľubované „zníženie frekvencie kontrol na nevyhnutný počet“ bude útokom na výkon inšpekcie práce, ktorá má v praxi chrániť zneužívanie zamestnancov a oberanie ich o zákonné práva. Záväzok „podstatne znížiť regulačnú záťaž podnikania“ je zasa namierený najmä na povinnosti firiem pre účinnejšie potieranie čiernej práce, pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zamestnávania cudzincov a pod. Zrušenie gastrolístkov je v tomto kontexte už len perlička.
Zlepšeniu podnikateľského prostredia sa venuje hneď niekoľko kapitol vládneho programu. Vláda im zníži „reguláciu“, zníži im dane, zníži im odvody (čiže pracujúcich oberie o sociálne poistenie), bude im dávať dotácie a dokonca im bude hľadať zákazníkov. Avšak nenájdete v ňom záväzok zlepšovať pracovné prostredie pracujúcich, zvyšovať jeho bezpečnosť a najmä ochranu zdravia v rizikových prevádzkach, konkrétnu podobu lepších platov učiteľov a zdravotníckych pracovníkov, potieranie nútených živností, ochranu pracovné trhu pred lacnými cudzincami.
O minimálnej mzde ani slovo
A po rokoch sa na žiadnej zo 121 strán programového vyhlásenia vlády nenachádza ani len zmienka o minimálnej mzde, teda o tom, že vláda bude presadzovať jej ďalší nárast, aby sa zvyšovala spravodlivosť odmeňovania zamestnancov.
Áno, Richard Sulík zavelil do útoku proti pracujúcim a ich právam. Ale za programové vyhlásenie hlasovali všetci vo vláde, aktívne ho presadzuje premiér a ešte aktívnejšie ho podporujú vládni poslanci NR SR. Sme svedkami frontálnej prípravy na zníženie práv a zhoršenie postavenia pracujúcich, v prvom rade (ale nielen) zamestnancov. Toto je program Matovičovej pravicovej vlády.
