Spôsob, akým Strana maďarskej koalície stupňuje svoje požiadavky, nemožno nazvať inak ako vydieranie. SMK si je vedomá svojej strategickej dôležitosti v súčasnej vláde (najmä vzhľadom na postoje medzinárodného spoločenstva) a snaží sa ju využiť na presadenie maximalistických cieľov. Trpezlivosť koaličných spojencov však v týchto dňoch vrcholí.
Učasť predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny vo vláde je dôkazom, že významným vývojom prešla nielen slovenská spoločnosť, ale aj subjekty združené v terajšej SMK. Na začiatku deväťdesiatych rokov totiž nielen Durayovo Spolužitie, ale aj MKDH, ktorého vtedajší podpredseda Pál Csáky je dnes vicepremiérom, zásadne odmietalo účasť Maďarov vo vláde. Oba subjekty tvrdili, že úspechy v národnostnej politike sa dajú dosiahnuť len v opozícii. Už len z tohto hľadiska treba hovoriť o významnom pokroku na poli národnostných vzťahov v SR. Navyše, takýto vývoj potvrdzuje, že problémy etnického spolužitia možno riešiť len na báze vzájomnej veľkorysosti.
Morálny dlh SMK
Strany súčasnej vládnej koalície pred minuloročnými voľbami preukazovali svoju solidaritu s maďarskou národnostnou menšinou, pretože bola vystavovaná primitívnym a ponižujúcim útokom zo strany vtedajšej vládnej moci. Domnievame sa, že SMK zostala týmto stranám čosi dlžná a mala by tiež prejavovať väčšiu dávku ústretovosti voči postojom slovenského etnika. Treba si totiž uvedomiť, že pri riešení národnostných problémov z politického hľadiska najviac riskujú „slovenské“ strany a SMK by im to nemala sťažovať. V konečnom dôsledku na takúto politiku totiž doplatí sama maďarská národnostná menšina.
Maďarská koalícia sa v súčasnej vláde naozaj začína správať, akoby nepoznala slovo konsenzus. Stavanie maximalistických požiadaviek si v tomto období nedovolí žiaden politický subjekt – s výnimkou SMK. Tým skôr, že dnes všetkých občanov na Slovensku (bez rozdielu národnosti) zaujíma predovšetkým dramaticky sa zhoršujúca hospodárska a sociálna situácia krajiny a škriepky o podobe akéhosi jazykového zákona musia pôsobiť na obyčajných ľudí v tomto období ako zlý žart.
Etnickí rukojemníci
Dovolíme si dokonca tvrdiť, že SMK zaobchádza so svojimi voličmi ako s rukojemníkmi. Všimnime si totiž jednu zaujímavú vec. Zo skutočnosti, že takmer všetci občania maďarskej národnosti volia spravidla SMK a táto strana je jednoznačne pravicovo profilovaná, by sa mohlo zdať, že viac ako deväťdesiat percent Maďarov na Slovensku má pravicové zmýšľanie. Je to, samozrejme, nezmysel. Lenže naši maďarskí spoluobčania nevolia podľa politického presvedčenia, ale podľa národnosti. Spôsobuje to neustály pocit ohrozenia vlastnej identity, ku ktorému prispievajú extrémistické výroky niektorých slovenských, ale aj maďarských politikov. Nenamýšľajme si: nie je to len SNS, ktorá vie dnes vystrašiť maďarského voliča.
A tak sa stáva, že občan maďarskej národnosti zväčša vedome potlačí svoje politické presvedčenie a hlasuje za ilúziu istoty, ktorú mu dáva príslušnosť k etniku. A to napriek tomu, že južné okresy obývané Maďarmi patria medzi regióny s najvyššou nezamestnanosťou, na ktorú SMK nielenže nemá recept, ale sa ju ešte aj snaží v porovnaní s národnostnými problémami bagatelizovať. Zhodnoťme pôsobenie maďarskej koalície v terajšej vláde a budeme nútení pripustiť, že sme ešte nepočuli o aktivitách členov vládneho kabinetu za SMK v takých oblastiach ako je Orava či Liptov. Pritom SMK nemá vo vláde iba vicepremiéra pre národnostné otázky. Zodpovedá aj za rezort výstavby i životného prostredia. Nemáme pocit, že by sa v danej problematike angažovala rovnako horlivo ako v otázke jazykového zákona.
Alternatíva denacionalizácie
Na druhej strane treba poznamenať, že určitú vinu na súčasnom stave riešenia národnostných vzťahov majú aj „slovenské“ politické subjekty. Národnostnú politiku totiž prenechávajú výlučne na SMK a sami sa nesnažia prispieť k zabezpečeniu práv menšín. Voľakedy maďarskej koalícii úspešne konkurovala SDĽ, dnes sa jej vedenie nacionalizuje a juh Slovenska oportunisticky zanedbáva. Je však politicky zbabelé, ak sa zbavujeme zodpovednosti za situáciu v južných okresoch iba preto, lebo sa tu ťažšie získavajú hlasy a SMK je tu tradične dominantnou stranou. Neustále tvrdím a trvám na tom, že kľúč k riešeniu národnostných vzťahov vedie cez denacionalizáciu politických subjektov. Strany musia fungovať na skutočne občianskom princípe a musia sa nažiť integrovať občanov maďarskej národnosti do svojich štruktúr.
Prijatie zákona o používaní jazykov menšín je skutočne nevyhnutné. Takáto právna norma však musí občanov SR spájať, nie rozdeľovať. Má prispieť k vytvoreniu tolerantného ovzdušia, k novej kvalite kultúry spolužitia charakteristickej úctou k akémukoľvek etniku. Preto treba prijímať v oblasti národnostnej politiky také zákony, ktoré čistia vzájomné vzťahy, nie zakaľujú. A to si vyžaduje predovšetkým obojstrannú dôveru a dobrú vôľu.
