„Vzhľadom na začínajúcu povinnosť platby preddavkov, slabú medializáciu novely zákona o zdravotnom poistení a neinformovanosť študentov o tejto novele, Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) SR vyzýva zdravotné poisťovne aby nesankcionovali takýchto poistencov. Podľa dostupných informácií, len zlomok takýchto študentov si zatiaľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť,“ uvádza sa v tlačovom vyhlásení oficiálneho reprezentanta vysokých škôl.
Povinnosť platiť zdravotné odvody je len jedno z opatrení, ktoré prijala vláda a týka sa vysokoškolských študentov. Tým druhým je novela zákona o vysokých školách, ktorá má plošne zaviesť školné na externom štúdiu. Pritom k žiadnemu zo spomínaných zákonov nebola vedená so zástupcami študentov ani vo verejnosti diskusia. Rovnako neexistuje ani dopadová štúdia, ktorá by analyzovala, akou mierou sa zavádzané opatrenia dotknú študentov vysokých škôl, najmä tých zo sociálne slabších skupín. Napriek tomu, že ide o zmenu, ktorá sa dotkne niekoľko tisíc študentov, nebola včas vôbec medializovaná.
Diskriminácia kvôli veku
Študent denného aj externého štúdia, ktorý k 31.12.2010 dosiahol 26 rokov, je povinný si splniť oznamovaciu povinnosť a teda prihlásiť sa ako platiteľ poistného do 31. 01. 2011. Takéto opatrenie zvyšuje nepriame náklady študentov vysokých škôl (počas prvého štúdia v riadnej dĺžke), ktorí sú nespravodlivo diskriminovaní výlučne na základe veku.
Vzhľadom na to, že sa výsledná podoba zákonov v súčasnosti výrazne odlišuje od prvotných názorov a veľmi často sa jednotlivé návrhy menia, je veľmi zložité túto diskusiu sledovať. Následkom toho študenti nie sú dobre o novele informovaní. Ak sa študent starší ako 26 rokov a doktorand starší ako 30 rokov nezaregistruje do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mu môže uložiť pokutu až do výšky 3 319 eur. Novela zároveň diskriminuje doktorandov, ktorí sa vracajú z praxe na akademickú pôdu a znižuje im aj tak už nízke štipendium. Takéto opatrenie ide proti záujmu škôl získavať pre vedeckú prácu ľudí z praxe.
Vzhľadom na to, že neexistuje podrobnejšia analýza, dopad na študentov je možný len odhadnúť. Podľa údajov z Ministerstva školstva v roku 2009 malo približne 6% študentov denného štúdia vek nad 26 rokov, čo je cca. 8 tisíc študentov. Zdravotné poisťovne však tvrdia, že takýchto študentov je približne 26 tisíc. V akademickom roku 2009/2010 bolo na denné štúdium zapísaných 24% študentov, ktorí majú vek 21 a viac rokov, teda v čase ukončenia štúdia budú mať 26 a viac rokov. Približne 6% študentov doktorandského štúdia má vek nad 30 rokov, čo je približne 300 študentov. Z dostupných údajov ale nie je možné zistiť štruktúru dotknutých študentov. Je ťažké určiť, koľko z nich študuje prvé štúdium, z akých dôvodov nastúpili na štúdium neskôr, koľkí z nich pracujú, aké sú ich príjmy, koľkí sa potrebujú rekvalifikovať a pod.
Štúdium pre externistov bez alternatívy
Tiché a nenápadné zvyšovanie nákladov pre študentov vysokých škôl zdravotnými odvodmi nekončí. Ústavný súd v máji minulého roka vyhovel podaniu poslancov NR SR združených okolo bývalého ministra školstva Martin Fronca a nariadil uviesť do súladu s ústavou zákon o vysokých školách. Podľa neho doteraz štát financoval štúdium istému limitovanému počtu externých študentov. Tí zvyšní museli platiť školné.
Školné prichádza bez akejkoľvek diskusie. Ministerstvo školstva vôbec neuvažovalo nad alternatívou bezplatného štúdia pre všetkých externistov. Vo finančnej analýze dôvodovej správy chýba zdôvodnenie či takéto školné nebude mať negatívny dopad na prístup ku vzdelaniu. Externé štúdium vo väčšine prípadov využívajú najmä zamestnanci, ktorí si popri práci chcú zvýšiť svoju kvalifikáciu (alebo to zamestnávateľ dokonca priamo požaduje). Na spoplatnenie štúdia tak doplatia najmä tí, ktorí ho najviac potrebujú k získaniu lepšej pracovnej pozície či vyššiemu platu.
Školné v priemernej výške 800 eur ročne sa môže u mnohých zamestnancov z chudobnejších regiónov vyšplhať až do výšky dvojnásobku čistej mesačnej mzdy (V prvom polroku 2010 bola priemerná hrubá mzda v Prešovskom kraji 563 eur, čo je v čistom okolo 420 eur). Školné bude tak pridrahý luxus práve pre tých, ktorí vzdelanie najviac potrebujú. Na základe návrhu novely zákona o vysokých školách bude pozitívny dopad zo zavedenia školného vynulovaný tým, že školy prídu o dotácie z Ministerstva školstva.
