Zostáva rok do volieb a Smer-SD pevne drží moc v rukách. Snaží sa vládnuť, ako najlepšie vie. Žijeme v republike ovládanej ľavicou, sťažujú sa pravicoví voliči. Ľavicoví sa sťažujú, že Smer je chabou ľavicovou stranou. Nato predstavitelia Smeru často odpovedajú, prečo sa to či ono nedá, že všetko má objektívne príčiny, že moc držia „pravicové sily“. Nie všetko je v politike možné urobiť, čo si vláda zaumieni. Politika je umenie možného. Akí sú naši ľavicoví politici umelci?
Smer sľuboval zaviesť jednu verejnú poisťovňu v zdravotníctve, resp. aspoň zakázať zisky súkromným poisťovniam a odvádzať ich do zahraničia. Nič sa však nezmenilo. Vina leží na nevýhodných zmluvách o ochrane investícií, zahraničných arbitrážach a súdoch. Ako je však možné, že v žiadnej inej krajine EÚ takýto „zverský“ systém neexistuje? Manažéri Smeru vravia, že sa nedá ísť ďalej. Skutočne? Nemôžeme zmeniť celý systém zdravotníctva na štátny? Nemôžeme zmeniť systém zdravotníctva, kde by mohli zostať súkromné zdravotné poisťovne, ale venovali by sa iba komerčnému pripoisteniu? Nemôžeme zmeniť ústavu? Skutočne ľudia, ktorí pracovali na sporoch s poisťovňami, zvolili najlepšiu stratégiu? Akú stratégiu zvolili? V šachu slabší hráč určitú pozíciu nielenže prehrá, ale nevidí v nej žiadne možnosti ako pokračovať, lepší remizuje, skvelý hráč nájde víťazné riešenie…
Bola by to blasfémia, keby sme nepriznali snahu vlády – a ministerstiev práce a financií – riešiť nezamestnanosť a finančnú disciplínu v štáte. Taktiež je sympatická snaha vlády spopularizovať verejnú dopravu alebo odbremeniť rôznymi opatreniami zaťaženie rodín. Komplexne tieto opatrenia sú známe pod názvom „Opatrenia na zlepšenie životnej úrovne“, predstavované aj ako sociálne balíčky. Lenže sú to všetko opatrenia, ktoré sa zavádzajú bez verejnej diskusie, sú prerokované iba v zákulisí a prichádzajú ako hotové riešenia zhora. A sú to skôr (sympatické) drobty, ktoré zásadne nemenia životnú úroveň obyvateľstva. V prípade výhry pravice v budúcich voľbách bude väčšina z nich pod zámienkou konsolidácie verejných financií sfúknutá zo života behom jedného zasadnutia vlády.
Smeru – a teda aj slovenskej ľavici, pretože Smer je jej zjednotiteľom – chýba idea, vízia. Jeho politika ide od mesiaca k mesiacu. Ľuďom neponúka žiadnu dlhodobejšiu nádej do budúcnosti.
Niet potom divu, že síce ľavica vládne, ale tón v krajine udáva neoliberálna ideológia. Slovenskej ľavici (teda Smeru) chýba hlbšie presvedčenie a energia zmeniť atmosféru v spoločnosti: previesť diskusie na starú sociálno-demokratické tému blahobyt stredných vrstiev – istoty a bezpečie v spoločnosti. Kde sú dnes idey práva na bývanie, právo na zdravie zadarmo, sociálnu opateru v starobe zadarmo, dostupnosť verejnou dopravou, právo na dôstojný život vo všeobecnosti? Kde sa na Slovensku stavajú komunálne byty? Kde je idea, že ľudia by si mohli za primerané peniaze prenajať dlhodobo komunálny byt? Na Slovensku samostatnú strechu nad hlavou získate jedine cez hypotéku, ktorá mladých ľudí a rodiny zadlží na dlhé roky. Drží ich v pasci, vydiera a núti k poslušnosti. Kto nekoná proti tomu, súhlasí s tým. Je to sociálno-demokratická politika? Čo urobil Smer proti tomu? Možno vláda opäť skrýva v zákulisí nejaké čiastkové opatrenie, ktoré sa z ničoho nič vynorí na povrch.
Smeráci sa sťažujú, že sú proti nim všetky médiá. Nesledujem všetky médiá, ale osobne si nemyslím, že Pravda, TA3, RTVS alebo aj Slovo sú zamerané proti Smeru. Samozrejme, Sme alebo Denník N sú liberálne založené masmédiá a nemožno očakávať, že budú obhajovať ľavicový svetonázor. Klasickí liberáli – to nie sú neoliberáli a neokonzervatívci – nemajú na Slovensku tiež na ružiach ustlané.
Ako zmeniť atmosféru v spoločnosti z neoliberálneho videnia na sociálno-demokratické? Je vyše sto rokov známe, že na to slúžia think-tanky. Niet divu, že v podobnej atmosfére na konci 19. storočia bol založený v Británii think-tank Fabian Society na šírenie ľavicových myšlienok. Pravičiari to dobre vedia a preto ich majú mnoho. Pracujú usilovne a efektívne. Ľavicový think-tank ASA z odbornej i laickej verejnosti takmer nikto nepozná. Robí semináre a diskusie pre rovnako zmýšľajúcich, pozýva hostí rovnako zmýšľajúcich zo SR alebo ČR, ignorovaných slovenskými masmédiami. Nemožno sa vyhovárať neustále na ignorovanie, ale ignorovanie prelomiť. Ako? Mali by sa pozývať hostia zo Škandinávie, Nemecka, Rakúska, Británie alebo Francúzska. Mali by sa pozývať renomované medzinárodné osobnosti, ktoré by prednášali o tom, ako to v týchto krajinách ide inak, nielen podľa neoliberálneho konceptu, že zdravotníctvo môže fungovať inak, že je možné zaobstarať bývanie inak, že ľudia sú ochotní platiť dane (aké protesty spôsobila štandardizácia! odpisových sadzieb), že práca nemá byť utrpenie bezo zmyslu a ešte na to utrpenie byť hrdí, ale náplň, že večný zhon a neustále naliehanie nie je dôkaz činorodosti, pracovitosti a tvorby, ale hlúposti, že nikto sa nesťažuje na držanie v socialistickej kazajke, že atmosféra v spoločnosti môže byť úplne iná. Nerobia sa fóra pre širšiu verejnosť, nepozývajú sa novinári, intelektuáli a vedci zo širšieho okruhu.
Nie všetky zámery ľavicovej strany musí predstavovať vláda. Môžu sa posunúť cez intelektuálov, ekonómov alebo vedcov. Nechať prejsť verejnou diskusiou, nechať ich vykomunikovať, hľadať argumenty, presviedčať novinárov, nájsť správny prijateľný model, resp. nepúšťať sa do spoločensky neprijateľného projektu. Rozširovať tak možnosti, priestor pre politiku možného! Samozrejme, bude počuť aj názory zakladateľom neladiace. Lenže ľavica je široký pojem. Píše sa mi to, samozrejme, ľahko, keď nie som aktívny politik alebo donor. Lenže ako inak môže slovenská ľavica zmeniť atmosféru v spoločnosti?
Nie sú peniaze, hovoria predstavitelia Smeru. Keď to poviete verejne, začnú sa smiať nielen pravicoví fanúšikovia, ale aj ľavicoví voliči, pretože všetci vedia, že stranu Smer v top manažmente ako aj v regiónoch tvoria bohatí podnikatelia a právnici. Žeby títo majetní predstavitelia nechceli dať peniaze na ľavicové projekty? Priemernosť a fádnosť vzniká aj preto, že v slovenskej ľavici neexistuje súboj argumentov, nevyhrávajú sofistikovanejšie argumenty, ale peniaze – teda kapitál. Kto má kapitál, má pravdu a dostane funkciu – ako v cárskom Rusku. Podobne sa to deje aj na pravicovej scéne – ale to nemôže byť argument.
Druhým problémom, prečo slovenská sociálna demokracia pôsobí takým nezáživným dojmom, intelektuálnou priemernosťou, je, že v nej dominujú – ako aj v ostaných stranách –právnici a podnikatelia. Témami nie sú potom idey a vízie, ale rôzne procesné záležitosti, byrokracia alebo umenie získať eurofondy (podobne ako vo vede granty). Demokracia sa meria procesom verejného obstarávania a fungovaním verejných zákaziek. Pričom mnoho „prkotín“ možno kúpiť jednoducho za rovnaký peniaz v ktoromkoľvek obchode na ulici. Právnici-politici deklarujú, že život sa zlepší, ak zabudujú ten či onen paragraf, či doplnia alebo vyvrátia paragraf x paragrafom y. Čím komplikovanejšie zákony, tým viac roboty pre právnikov, tým väčší dopyt po nich, tým vyššie platy. Štátni úradníci za rovnakú robotu s rovnakým vzdelaním dostanú za rovnaké úkony niekoľko násobné nižšiu mzdu. Právnici zabudli, že za socializmu dostávali aj oni za rovnaké úkony tiež rovnaké peniaze. Akí cit môžu mať pre spoločenskú spravodlivosť?
Jednou z diskutovaných tém v odbornej i laickej verejnosti už vyše desať rokov je, prečo pracovníci na Slovensku dostávajú za rovnakú robotu (učitelia, úradníci, rušňovodiči, robotníci, zdravotné sestry atď.), za rovnaký výkon a produktivitu troj- až štvornásobne nižšie mzdy ako pracovníci v západnej Európe. Ekonómovia cca od roku 2000 sľubujú, že postupne ich dobehneme. Lenže pomery sa nemenia. Háčik je v tom, že na Slovensku je vysoká nezamestnanosť a tá tlačí mzdy stále dolu. Čím sa viac škrtí v štátnej a verejnej správe, vo vede a podobne na mzdách, tým sa mzdy udržujú na nízkej hladine. Chce slovenská ľavica tento stav / nastavenie zmeniť? (O príčinách nezamestnanosti na Slovensku som písal v iných článkoch.)
Nezvolenie Roberta Fica za prezidenta zachránilo Smer pred poklesom volebných preferencií a postupným rozkolom. Kaliňáka by pravdepodobne čakal osud Špidlu alebo Grossa. Lenže zdá sa, že predstaviteľom Smeru (nemám na mysli iba Fica) je to v podstate jedno. Niekedy sa zdá, že nevedia, čo majú vlastne ďalej robiť. Zdá sa, akoby čakali na voľby a koalíciu s KDH – len aby už nemuseli vládnuť sami. Lenže to sa nemusí stať. Ak sa malé atomizované malé pravicové strany spoja do SDK II. pod líderstvom Radičovej, môžu získať nielen nateraz postrácané hlasy, ale vytvoriť vládu s KDH a Most-Híd v pohodlnej väčšine. Keďže to bude už koalícia bez Dzurindu a Mikloša, môže fungovať úplne inak.
