Mal by som hovoriť o výsledkoch dvojročného vládnutia tejto garnitúry „politikov“, čo sa správajú ako trójsky kôň, či piata kolóna, no žiada sa mi predtým zamyslieť nad tým, kde to vlastne žijeme a kto nám to vládne.
Priznávam, už dávnejšie mi vraveli bývalí poslanci, či kolegovia z vysokej školy: „Milan, nemá to význam, nedá sa nič robiť, nezmeníš to.“ Stále som akosi, skôr podvedome a idealisticky napriek môjmu veku odolával, a tak som písal svoje názory, otváral oči, vysvetľoval, argumentoval, či ak chcete burcoval aspoň v SLOVE. Mojich 80 článkov veľmi nepomohlo, no ja som mal dobrý pocit z toho, že som urobil pre pozitívnu zmenu to, čo som mohol.
Dnes je už zavedená vládna politická cenzúra, a tak, ak nechcem ohroziť redakciu a priateľov, čo moje príspevky zdieľajú, nemôžem nazývať veci pravými menami. Ženy, ktoré si zarábajú na živobytie svojím telom, voláme prostitútky. Niektorých politikov a novinárov platených z našich daní, či dokonca cudzími mocnosťami, za dezinformácie považujeme za normálnych, pritom sú to tie isté, ak nie oveľa horšie, morálne, či mediálne presstitútky. Vlastizradcovia sa vydávajú za vlastencov, podvodníci za čestných ľudí, plagiátori za odborníkov, psychopati za príčetných, nuž a idiotov už začíname považovať za normálnych.
Písať a presviedčať niekoho o niečom má zmysel, ak existuje seriózna diskusia, ak počúvame jeden druhého. To sa však už dávno, presnejšie po voľbách 2020, skončilo. Vláda cielene rozosieva nenávisť a rozoštváva spoločnosť. Krágľuje ľudí a ozaj ani ten najčestnejší nemôže vedieť, či mu na dvere nezaklope tajná polícia, pardon, teraz sa tomu hovorí NAKA.
Demokracia je na Slovensku v troskách a vzhľadom na to, že viaceré zmeny prešli cez ústavné zákony, je cesta k náprave spoločnosti na dlhé roky zarúbaná. Socializmus tu bol nejakých 40 rokov, ak nerátame povojnovú obnovu, tak necelých 30. Uvedomujeme si, čo sa za ten čas vybudovalo v priemysle, v industrializácii agrárneho a zaostalého Slovenska, kam sa dostalo poľnohospodárstvo, aké minimálne európske sme mali zdravotníctvo, školstvo, kultúru, či šport? Nie, socializmus nebol ani zďaleka ideálny, len to bol systém, v ktorom sa dalo slušne žiť, mali sme šťastné detstvo a nebývalé sociálne istoty. Vie to niekto porovnať s tým, kam sa dostala naša spoločnosť za viac ako rovnakých 30 rokov po politickom a ekonomickom prevrate v roku 1989, za 30 rokov budovania, prepáčte za výraz, prehnitého kapitalizmu? Je tu evidentný úpadok vo všetkých sférach života národa, najmä v školstve, zdravotníctve, poľnohospodárstve, o nekultúrnej kultúre ani nehovoriac. Žiaľ, dostali sme sa na úplné dno, ak sme ho už neprerazili. Osloboditeľov nazývame okupantami, západných zradcov, ktorí nám nikdy a v ničom nepomohli, voláme priateľmi. Cez covid a teraz vojnu sme vďaka vrcholne nekompetentným vládnym predstaviteľom dosiahli rozvrat v spoločnosti, na pracoviskách a čo je najhoršie, i v rodinách.
Vláda za dva roky svojho pôsobenia zdevastovala túto krajinu viac, ako ktorákoľvek vláda predtým. Právny štát už reálne neexistuje, demokracia a ľudské práva sú len na papieri. Vládnu nám nekompetentní polovzdelanci, dokonca priznaní plagiátori a podvodníci, z ktorých viacerí, počnúc pani prezidentkou a členmi vlády, boli vyškolení v USA a za ich podpory sa dostali do funkcií, cez ktoré ovládajú tento už nie náš štát. Stali sme sa vazalmi vo vlastnej krajine, keď to, čo máme robiť, nám diktujú pochybné „osobnosti“. Z bojovníčky za smetisko sa stala prezidentka, z veksláka predseda parlamentu, z podvodníka a človeka, ktorému financie vedie manželka a on o nich nič nevie, minister financií, z bábkoherečky podpredsedníčka vlády pre investície, z vojnového aktivistu minister obrany, z obuvníka a kaderníka minister školstva. Dá sa pokračovať, ale načo, keď ľudia sú podľa nich hlúpi a oni si robia, čo len chcú.
Nedôveryhodní členovia vlády nás strašia covidom, teraz vojnou, obmedzujú a vydierajú nás a my len čakáme ako ovce na porážku. Zlikvidovali demokraciu, právo, sociálny systém, jednoducho všetko, čo bolo ako-tak funkčné.
Najvyššia morálna autorita sveta pápež František prijme multiotecka s 11 deťmi, ktoré má s deviatimi ženami a ani jedna z nich nie je manželkou, či prezidentku žijúcu podľa viery v nepožehnanom vzťahu. On im hovorí o porozumení a mieri, no oni po jeho požehnaní šíria nenávisť, zlobu, zbroja a priamo podporujú, až vyvolávajú vojny. Peniaze, miesto pre chudobných, chorých a slabých, k čomu ich pápež vyzýva, dávajú na zbrane. Je to kresťanská morálka, alebo morálka farizejov, ktorí sú hodní zatratenia?!
Zmena je v nedohľadne, keď vláda a koaliční poslanci nerešpektujú nielen Ústavu a zákony SR, ale ani elementárne pravidlá demokracie. V tomto ich vedie a chráni veľký brat z Ameriky. Mnohí robia, čo môžu, ale stále sa môžeme spoliehať, ak nechceme občiansku vojnu, len na zázrak. Hovorí sa, nemožné sa dá urobiť za tri dni, no na zázraky neverím, aj tie totiž ovládajú náboženskí, vládni fundamentalisti. Ak v niečo verím, tak v zdravý rozum, ktorého je však na Slovensku, žiaľ, stále menej. Preto ešte i dnes platí to známe: Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.
Nuž a o tých dvoch rokoch úpadku politiky a chaotického vládnutia hádam už čoskoro.
