Stačilo im niekoľko čarovných formuliek, resp. formulácií o vyhrotenej situácii vo východnej Európe a posivený svedok ako filmovým strihom omladol. Ako škôlkar nespúšťa oči z prvomájového alegorického voza, na ktorom zamrežovaný strýčko Sam vykrúca krk látkovým holubiciam. Ako pionier pod prvomájovou tribúnou skanduje s kamarátmi: „Na Západe atóm, na Východe Kapron!“ (Pôvodný názov Chemlonu – pozn. aut.) Ako zväzák na strednej škole nenávidí Ameriku, lebo jej prekážajú sovietske rakety na neďalekom Ostrove slobody. Ako člen fakultného výboru ČSM odsudzuje vojnu vo Vietname a z prvých honorárikov prispieva na Fond solidarity. Ako zamestnanec v skúšobnej lehote zbavuje August 68 okupačnej nálepky. Ako hlava rodiny nesúhlasí s Chartou 77 a protestuje proti americkej neutrónovej bombe, ktorá ohrozuje jeho deti. Ako uvedomelý občan zodpovedného členského štátu Varšavskej zmluvy neodmieta raketovú základňu na Devínskej kobyle. Veď ide o ochranu celého socialistického tábora.
Vtedajšia uvedomelosť musí mať tuhý koreň, keď po desaťročiach dokázala pomknúť opozičného poslanca Petra Pellegriniho. „Hlas bude súhlasiť s prítomnosťou vojakov NATO. Je našou povinnosťou ochraňovať východnú hranicu Schengenu, ale aj NATO.“ (dennikn.sk, 8. 3. 2022) O čom všetkom sme si mysleli, že spráchnivelo pred slávobránou Novembra 89! Pred vstupom do ružovej budúcnosti odhodené ako nepotrebné. Napríklad čiara medzi tým, čo sa hovorí verejne a čo doma alebo medzi najlepšími kamarátmi nad pivom. Dvojtvárnosť nás dobehla zrejme preto, že pravda a láska sa pošmykli na lži a nenávisti. Prvý nekomunistický prezident Československej socialistickej republiky zvolený komunistami v decembri 1989 vyhlásil: „Súčasťou politiky priateľskej spolupráce bude odmietnutie oboch vojenských paktov, NATO a Varšavskej zmluvy.“ (sme.sk, 12. 3. 1999) Jeho hovorca však neskôr prezradil: „Nemohli sme dosť dobre nahlas hovoriť o tom, že by sme sa jedného dňa chceli stať členmi NATO, pokiaľ sme ešte boli vo Varšavskej zmluve.“ (Tamtiež.) Ako vraví básnik: I hriech svätca je proroctvom.
O čo je dnešné delenie na „spoľahlivých“ a na agentov Kremľa či putinovských trollov ústretovejšie k dialógu, ako obdobie, nad ktorým povzdychol spisovateľ Anton Hykisch? „Pamätám sa, ako každé popoludnie o druhej rozhlas vysielal na pokračovanie reláciu o podvratnej činnosti antisocialistických živlov, novinárov a spisovateľov. Takmer každý deň odzneli naše mená ako nepriateľov režimu.“ (Slovenské pohľady, 7 – 8/2018) Nečakaný príklad, ako treba naložiť nielen s nositeľmi iných názorov, ale aj s vlažnými a mlčiacimi jednotlivcami, prišiel z Nemecka. Šéfdirigent Mníchovských filharmonikov Vasilij Gergiev dostal od tamojšieho primátora „na výber: buď do troch dní odsúdi Putina a jeho brutálnu vojnu, alebo sa môže zbaliť“. (Pravda,sk, 4. 3. 2022) Naši chýrni mediálni štukatéri a tapetári si uvedomujú, že po čase budú musieť pripustiť aj americké „brutálne vojny“ s detskými obeťami. Isteže, tak, aby Amerika ostala celá. Keby sa inšpirovali Putinovou výhovorkou, že na Ukrajine ide len o „vojenskú operáciu“, bola by to očividná napodobenina. Aj keby ju vyzdobili tým najušľachtilejším a najposvätnejším cieľom, ktorý ju podnietil. Bohvieako originálne by v našich končinách nevyznela ani tzv. bratská pomoc. Ani po vyše päťdesiatich rokoch.
Posivený svedok ani v zlom sne nepredpokladal, že sa dožije až takých spoločných starostí „totality“ a „demokracie“. Pri ktorých nerozozná, či počúva politikov ako maturant alebo ako dôchodca. A či ho o dianí doma i vo svete začiatkom marca 2022 informujú dávne alebo súčasné médiá. Čierno-biele videnie, odvaha pomenovať kulaka kulakom alebo dezoláta dezolátom, nájsť charakterový rozdiel medzi nepriateľskou šľapkou a spojeneckou kurtizánou, bez milosti likvidovať oponentov Prezidentského paláca a štátokoalície… Nič z toho nechýba ani „našim“ politrukom, resp. politológom, práve naopak. Otázkou je, či svoj bojový zápal a jednostrunnú orientáciu spred kamier neprenášajú do posluchární alebo seminárnych miestností. Z menoviek na obrazovkách sa totiž dozvedáme, že mnohí z nich v „civile“ pôsobia ako vysokoškolskí pedagógovia v odbore politológie.
Kto by si v takom rozpoložení nespomenul na názov jedného z Gottových hitov! Tak divně mlád.
