Ľudová múdrosť vraví, že čas hojí rany, ale ukazuje sa, že aj stiera rozdiely. V medicíne je zatiaľ gynekológ gynekológom a zubár zubárom, horšie je to so špecialistami vo vláde. Minister zahraničných vecí a minister obrany akoby zabudli, čo majú pod palcom. Nie div, že vyjadrenia diplomata a vojenské povely sa podobajú ako vajce vajcu. Tento „babylon“ zrejme pochytili od Bruselu, kde vojenské zoskupenie NATO opakuje, že do bojov na Ukrajine nezasiahne a civilná EÚ pre ňu nakupuje ďalšie zbrane za stámilióny eur.
Prezidentka a vládna koalícia v „babylone“ nepostrehli rozdiel medzi zámerom a realizáciou. Preto im nenapadlo „prediskutovať“ s verejnosťou dar Ukrajine v podobe systému S-300 a do utajeného režimu prejsť až pri jeho preprave. Premiérovi zase splynulo podozrenie s ortieľom. „Ukrajinskému prezidentovi ponúkne tím odborníkov na vyšetrovanie vojnových zločinov v Buči a ďalších mestách.“ (vlada.gov.sk, 7. 4. 2022) No obratom vyniesol definitívny verdikt: „Buča je pomníkom ruského barbarstva.“ (spravy.rtvs.sk, 8. 4. 2022)
Bystrejší nie sú ani predstavitelia EÚ. Nerozlišujú solidaritu s ukrajinským ľudom a servilnosť pred hovorcom Bieleho domu Vladimírom Zelenským. Ani nepípli, keď na poľsko-ukrajinských hraniciach stopol nemeckého prezidenta – ty nie!… a prstom ukázal na nemeckého kancelára – ty môžeš! Nemecký kancelár potupnú pozvánku odmietol, ale jedným dychom ospravedlňujúco doložil, že si so Zelenským často telefonujú. Kritike z Kyjeva sa nevyhol ani francúzsky prezident. Za to, že „zabíjanie na Ukrajine nenazval genocídou“ (aktuality.sk, 13. 4. 2022) ako Zelenského strýčko Joe Biden. Nájomník Elyzejského paláca hneď nato zavolal Zelenskému, ktorý „sľúbil, že bude s Macronom diskutovať o použití termínu genocída“. (ta3.com/clanok/233848)
Posivený svedok predpokladá, že tí, ktorým bolo fuk, kto hovorí a čo hovorí – len nech to má správny geopolitický ťah –, nás budú čoskoro poúčať o rozdiele medzi nasadeným vojakom a inštruktorom. Namiesto priamej odpovede na otázku, kto obsluhuje už dodanú americkú, britskú alebo austrálsku pozemnú a vzdušnú techniku, keď ukrajinskí vojaci ovládajú len sovietske, resp. ruské bojové prostriedky.
EÚ uvzato oddeľuje americké vojny od tej ruskej. Neuvedomuje si, že Ameriku a Rusko spája aj takmer nulová hrozba trestu za porušenie medzinárodného práva. „Rusko už nie je účastníkom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Haagu“ (svet.sme.sk, 16. 11. 2016), ale ani „občania USA nespadajú pod jurisdikciu svetového tribunálu. USA tvrdia, že ich vojaci nasadení v mierových a iných misiách v rôznych končinách sveta by sa mohli stať terčom účelových a vykonštruovaných žalôb.“ (hnonline.sk, 17. 6. 2003) Keď belgický súd prijal žalobu na veliteľa amerických síl v Iraku a Afganistane Tommyho Franksa za „použitie trieštivých bômb a útoky na zdravotnícke zariadenia“, americký minister obrany Donald Rumsfeld pohrozil, že „USA sa zasadia o premiestnenie sídla NATO do nejakej bezpečnejšej krajiny“. (Tamtiež.) Vydierač Rumsfeld mal šťastie, že to akosi ušlo slovenskému strážcovi demokracie Petrovi Schutzovi, lebo s Ruskom sa nebabre. „Vpád na Ukrajinu odpísal Rusko na desaťročia. Chodiť do Moskvy je nezlučiteľné so svedomím a dobrými mravmi.“ (komentar.sme.sk, 12. 4. 2022) Vydýchnuť si môže aj samotný Tommy Franks, že to neschytal ako nový veliteľ ruských síl na Ukrajine Alexander Dvornikov od strážkyne demokracie Kataríny Ihnatovej. „Sýrsky mäsiar a Putinov obľúbenec. Generál zo starej sovietskej školy zodpovedný za vyhladzovanie civilistov v Sýrii.“ (aktuality.sk, 13. 4. 2022)
Slovenské oficiálne médiá tak udatne bojujú proti vojnovej propagande, že k nej nikdy nemali bližšie. Podotýkali sa už naozaj všeličoho – napríklad aj výberom „našich“ odborníkov do debát počas pandémie –, ale vojna je vojna. A keď ide o vojnu, nelietajú triesky, ale Putinovi trolovia, ruskí agenti, vlastizradcovia či zapredanci za plyn. Urazená „americká agentka“ v Prezidentskom paláci sa dočkala satisfakcie. Posivený svedok však badá, že domáca ťahanica: kto z koho! pokračuje a zostruje sa. S každým ďalším výstrelom za východnou hranicou.
Raz darmo, „sme frontový štát“. (Pravda, 15. 4. 2022) Toto hlásenie prostredníctvom amerických novín NYT podal minister obrany Jaroslav Naď. Zato jeho uhladenejšie dvojča z ministerstva zahraničných vecí sa ani len nepokúsilo urobiť zo Slovenska mediátora medzi znepriatelenými susedmi…
