A to v podobe ministra kultúry nominovaného z moderátorského postu v komerčnej televízii či ministra práce, ktorý sa predtým živil písaním kníh o tom, ako vybabrať so štátom. Tie najsmutnejšie nominácie však patrili postom, ktoré sú kľúčové pre renomé Slovenska v zahraničí.
Mŕtvoly a diletanti
Na post ministra zahraničných vecí sa posadil Mikuláš Dzurinda, ktorého pre jeho servilný postoj voči Bushovej politike v rokoch 2002-2006 nepovažujú v Európskej únii za diplomata, ale za poskoka amerických „jastrabov“. Na post ministra obrany bol nominovaný Ľubomír Galko, ktorý na túto pozíciu prišiel priamo zo supermarketu a jeho jediný kontakt s problematikou bezpečnosti spočíval dovtedy iba v informáciách o predaji gumených „pelendrekov“.
Napokon, na post predsedu NR SR, ktorý reprezentuje Slovensko v rámci parlamentnej diplomacie, to dopracoval Richard Sulík, človek bez noblesy a dôstojnosti, ktorý prakticky od prvého dňa častuje európskych lídrov pejoratívnymi označeniami a predvádza jedno faux-pas za druhým. Vyvrcholením jeho „diplomatických“ aktivít bol nedávny blog o tom, že Slovensko nemôže veriť európskym politikom a malo by zvažovať svoj návrat ku korune. Skrátka, Slovensko dnes vo svete reprezentujú politické mŕtvoly a absolútni diletanti.
Škandál za škandálom
V porovnaní s bývalou garnitúrou táto personálna mizéria Radičovej vlády pôsobí ešte kontrastnejšie. Bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák získal pred niekoľkými dňami čelné miesto v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Bývalý Ficov minister bude mať na starosti riadenie vzťahov so západným Balkánom a východnou Európou a bude tak najvyššie postaveným Slovákom v novotvoriacej sa zahraničnej službe Európskej únie. Jeho predchodca Ján Kubiš je od januára 2009 výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN, čo je mimoriadne významný post vo svete diplomacie (pravá ruka generálneho tajomníka OSN). Bývalý predseda parlamentu Pavol Paška sa stal členom Rady poradcov renomovanej Pražskej spoločnosti, v ktorej radoch pôsobia najvýznamnejší svetoví diplomati.
Skrátka, či sa to niekomu páči alebo nie, dnes sa naplno a objektívne ukazuje, ako z hľadiska našej reprezentácie v zahraničí Ficova vláda vynikala v porovnaní s tým, čo dnes predvádza Radičovej vláda. Zároveň sa ukazuje, že reči o kompetentnosti a odbornosti pravice na Slovensku boli len prázdne predvolebné gestá. Slovensko čelí v zahraničí jednému škandálu za druhým: otočili sme sa Európe chrbtom v prípade pôžičky Grécku; európsku menu ohrozuje Richard Sulík svojimi nezodpovednými blogmi, atď.
Hovorí sa, že každý národ má takých lídrov, akých si zaslúži. Naozaj si však zaslúžime, aby Slovensko vo svete reprezentovali ľudia, ktorý ani náznakom nedisponujú potrebným morálnym kreditom či odbornou kompetentnosťou v diplomacii a zahraničnej politike?
Foto: Predseda NR SR Richard Sulík.
Autor foto: SITA/Michal Svítok
