Do môjho obchodu včera prišla žena s rozkošným asi trojročným dieťaťom. Nič zvláštne by sa nedialo, keby sa po pár minútach medzi regálmi nerozplakala. Ihneď som reagoval. A tak som si vypočul jej príbeh.
Jarka býva druhý rok v Pentagóne, neslávnom bytovom dome vo Vrakuni. Po rozvode s manželom jej zostali dve deti, plno dlhov, práca upratovačky. Už 15 rokov má podanú žiadosť na miestnom úrade o pridelenie sociálneho bytu, zatiaľ bezúspešne. Vlani na jej žiadosť reagovala pani starostka Vrakune, keď jej pridelila dočasné sociálne bývanie na Stavbárskej ulici vo Vrakuni. Tí, čo tu bývajú, vedia, čo je to za adresu – Pentagón. Najhoršia časť Bratislavy, kde kúpite 3-izbový byt za 20 000 eur… A banky vám tam hypotéku jednoducho nedajú.
Pri otázke ohľadom susedov sa žena rozplakala. – Nad mojím bytom býva dvojica dílerov, bojím sa, keď ich stretnem. Môj starší syn má 17 rokov, každý deň sa hádame, upozorňujem ho na nebezpečenstvo, ktoré číha v tomto paneláku. O mladšieho syna sa starám 24 hodín denne, nemám peniaze na škôlku…
Keď uviedla čísla rodinného rozpočtu, zostal som v nemom úžase. – Za byt platím aj s elektrikou 240 eur. Na staršieho syna mám alimenty 60 eur, na mladšieho 120, aj keď bývalý manžel má občas problém zaplatiť mi celú čiastku. Rodinné prídavky, plus môj biedny plat, spolu 420 eur, to je suma, ktorá nám musí vystačiť.
Len narýchlo mi v hlave prebehla rovnica a vyšlo mi šokujúce číslo. Po odpočítaní nájomného zostáva tejto matke 180 eur na celý mesiac, to je 6 eur na deň pre trojčlennú rodinu. Ďalej sa mi radšej ani nechcelo počítať…
Jej rozprávanie je dlhé a smutné. Hlavne keď jej nikto nedokáže pomôcť, a mám pocit, že ani nechce… Čo sme to za ľudia, bola moja prvá reakcia. To naozaj nemáme entitu slušného správania, každý človek nám je ľahostajný? Žijeme naozaj bez duše? Vynáralo sa mi veľa otázok, celý večer.
Viem, že je veľa dobrých ľudí medzi nami, horšie je, že nesedia na úradoch a miestach sociálnych služieb, inak by tej žene dokázali pomôcť.
Nezačnime o podobných problémoch hovoriť až vtedy, keď sa stane to najhoršie. Vtedy už býva neskoro…
