Kam sa médiá pozrú, tým smerom vytreštia oči a zaachkajú, v akej hrôze sme sa ocitli. Túto trúchlohru nám hrajú už niekoľko týždňov a pravdaže, za potlesku mnohých politikov. Iba Mariána Kočnera – v úlohe zloducha – v posledných dňoch nahradil spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák. Z tridsaťdeväťhodinovej Gorily však predvádzajú iba Ficovo popíjanie coly. Ostatných jej aktérov pred vyvolaním na javisko zachránil dávnejší odchod do politického dôchodku, odkiaľ nemôžu ovplyvňovať vývoj politického diania. Podľa médií je toxická len a len cola… „To vážne ma idete vťahovať do týchto gorilích hier? Prepáčte, tak toto zásadne odmietam,“ bola prvá reakcia premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) na otázku novinára Ratka Sudeckého, či sa vo svojom dome v Novej Dedinke pri Bratislave stretávala so spolumajiteľom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom. (Zdroj: https://slovensko.hnoline.sk, 3. 2. 2012) Jej neskoršie priznanie ozrejmil publicista Juraj Hrabko: „Ale potom, ako Mikuláš Dzurinda uviedol, že sa s pánom Haščákom stretol v dome pani Radičovej, už sa to nedalo popierať.“ (Teraz.sk, 20. 10. 2019) Štedrá a častá hostiteľka je dnes garantkou hodnotovej orientácie Kiskovej strany Za ľudí.
Zdá sa, že pamäť nechýba len médiám hlavného prúdu, ale aj Miroslavovi Beblavému (Progresívne Slovensko/Spolu), keď vyhlásil, že treba obmedziť ekonomickú a politickú moc Penty. Beblavému prekáža jej stúpajúci podiel na zdravotnom a mediálnom trhu. Naozaj zabudol, že strana SDKÚ-DS v opozičných laviciach v roku 2007 hlasovala proti vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach? Parlamentnou väčšinou schválený zákon hovoril, že zdravotné poisťovne – medzi nimi Haščákova Dôvera! – si zisk nesmú rozdeliť, ani s ním nakladať, ale musia ho vrátiť do verejného zdravotníctva. Skutočne mu vtedy nebrnklo o uši, že 52 opozičných poslancov okamžite podalo podnet na Ústavný súd? Chce nám nahovoriť, že napriek tomu, že podnet podpísali aj jeho stranícke vzory Mikuláš Dzurinda, Iveta Radičová, Ivan Mikloš či Lucia Žitňanská, jemu Haščák posmrdkával už vtedy? Posmrdkával, neposmrdkával, výsledkom bol verdikt Ústavného súdu z roku 2011, že zákon o zákaze zisku zdravotných poisťovni nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nová parlamentná väčšina a vláda pod vedením Ivety Radičovej zajasali. Pánovi Beblavému isto neušlo, že bývalého haščákovca má priamo pri sebe. „PS/Spolu nie je žiadna nová politika. Beblavého dvojka Mihál bol už v roku 2006 spoločne s Malchárkom z Gorily v liberálnej strane Nádej, ktorú podporoval Haščák.“ (hlavnespravy.sk, 18. 10. 2019)
Domnievam sa, že už po zverejnení prvých Kočnerových esemesiek mali padať hlavy predovšetkým na polícii. Pri takom riedkom rošte pod policajným sejfom si vláda trúfa vyzývať občanov, aby nahlasovali korupciu a v závažných prípadoch im sľubovať ochranu? Tiahneme proti oligarchii, ale zabúdame, že siskára, ktorý donášal opozičnému poslancovi Rajtárovi, honoroval oligarcha z ESET-u. Keď v týchto dňoch prasklo, že ten istý siskár s kolegom poskytovali informácie aj novinárovi Jánovi Kuciakovi, nedá sa vyhnúť otázke, kto ich za to platil. Zatiaľ čo pani prezidentku desí obsah Kočnerovej komunikácie a Gorily, posiveného občana desí postupné zistenie, že na Slovensku sa dá kúpiť vyšetrovací spis, spravodajské informácie či zdravotná karta protivníka. V rámci zápasu o slušnejšie, spravodlivejšie a európskejšie Slovensko, ako inak!
Ocitli sme sa v marazme, ktorý sa tu hromadil tridsať rokov, tak nevyberajme hriešnikov z Kočnerovej komunikácie a Gorily ako hrozienka z koláča. Kapitalizmus hodnoťme tak, ako hodnotíme „socík“, teda ako celok, nežiadajme od občana, aby večne lovil v pamäti, kto, s kým a kedy vládol. Neviditeľnej ruke trhu nikto nevyčítal, že odklepávala výsledky holandských dražieb, že nalievala miliardy korún do bánk, aby prilákala spasiteľov slovenského bankovníctva, že požehnávala nebankovky, že tunelovala, čo sa dalo, že odovzdala strategické podniky nadnárodným spoločnostiam, lebo štát je zlý hospodár, že nás pripravila o potravinovú sebestačnosť, že určovala ceny bytov pre mladé rodiny a ocenila aj zdravotnú starostlivosť. Zmeraveli sme, až keď v médiách zablikalo, že neviditeľná ruka trhu pri hľadaní čohokoľvek, čo ešte nie je tovarom a nezdobí to cenovka, neobišla ani súdnu spravodlivosť. Bliknutie ešte nie je dôkazom, pripomenuli nám bezpečnostní analytici po preštudovaní uniknutých a publikovaných dokumentov. Škoda, že ich upozornenie nezačuli v prezidentskom ani vo vládnom paláci. Pani prezidentka a pán premiér sa dali uniesť mediálnou vlnou a len tichším hlasom a kultivovanejším slovníkom opakujú hromženia politického šamana Igora Matoviča. Nepostrehli sme ani náznak štátnického nadhľadu, ktorý by nepovyšoval výbušnosť obsahu zverejňovaných informácií nad výbušnosť ich pôvodu. A bol by zárukou vyšetrenia jedného aj druhého nebezpečenstva pre dôveryhodné fungovania štátu. Bez toho, aby čas stanovovali médiá a odrátavali ho masy pod vedením rodných strán. Keď pani prezidentka povzbudzovala sudcov verných zákonom, verím, že to patrilo aj neznámemu trenčianskemu sudcovi. Politológ ho označil za pomáhača extrémistov, lebo si dovolil nezakázať míting nezakázanej strany, ktorej zástupcovia pôsobia v Národnej rade SR i v Európskom parlamente! Keď pán premiér hovoril o legislatívnych opatreniach, ktoré by umožnili sudcovskému stavu promptnejšie sa zbavovať hriešnikov vo svojich radoch, dúfam, že nevykročíme na poľskú cestu justičnej reformy… Veď hriešnika – síce nie „kočnerovského strihu“, ale rovnako nebezpečného, ak nie nebezpečnejšieho – odhalil politológ v súvislosti so spomenutým zhromaždením kotlebovcov, a ktovie, či k takému typu hriešnika po februárových voľbách nepribudnú ďalší sudcovia. Budú sa odvolávať na akési litery zákona napríklad vtedy, keď kiskovci za nadšeného burácania hladových dolín začnú brať zlodejom nelegálne získaný majetok alebo matovičovci plniť záväzok, že „len my pôjdeme všetkým grázlom po krku…“ (komentáre.sme.sk, 13. 10. 2019) Nuž, čo s ťuťmákmi v talároch, ktorí nepochopia februárový Bod zlomu (Progresívne Slovensko/Spolu), ako teraz nechápu, že spoločné manévre médií, mimovládok a politikov pod heslom Za očistu súdnictva! môžu byť aj bububu na možných budúcich trucošov v talároch. Ale tých správnych a potrebných policajtov, vyšetrovateľov či siskárov Kočnerova komunikácia a Gorila už vyplavujú. Onedlho sa z nich za potlesku vynorí možno aj niekto z namočených sudcov alebo prokurátorov… V rámci tichej dohody: niečo za niečo.
Že by sme sa od Víťazného februára 1948 prekľučkovali k Víťaznému februáru 2020? No neviditeľná ruka trhu sa ani potom nezachvie. Práve naopak, rozbehne sa, aby nahmatkala, z čoho ešte nestihla urobiť tovar. Vyzerá to tak, že klepnutie po prstoch jej nehrozí. S nádejou doložme – zatiaľ!
Súvisiace:
Beblavý sa stretol s Haščákom, Matovič žiada vysvetlenie
